piatok 12. januára 2018

RECENZIA: Paolo Cognetti - Osem hôr


Paolo Cognetti - Osem hôr
Odeon 2017

Rodičov mladého Pietra spojili hory. Spoznali sa tam, zobrali, no teraz sú len otrávení súčasným Milánom, pričom jeho matka pracuje ako zdravotná sestra. Otec je chemik, ktorý sa každý večer vracia domov v zlej nálade. Keď však objavia dedinu Grada, ktorá sa nachádza pod masívom Monte Rosa, znovu nachádzajú stratený pokoj. Pietro tu trávi letá, túla sa po okolí, no nezabudnuteľným sa stane až to, keď stretne rovesníka Bruna. Začína tak priateľstvo, ktoré pretrvá roky. Spolu skúmajú okolie, objavujú nové chodníky a Pietro zároveň začína skúmať hory so svojim otcom. Tento čas strávený s otcom je jediné obdobie, kedy ho mohol reálne spoznať mimo pochmúrnych večerných dialógov. Život ide ďalej, rozdelil chodníky chlapcov, no opäť ich spojí. Niektoré priateľstvá totiž nemiznú ani po rokoch a vedú k sebapoznaní. 


Kniha Paola Cognettiho urobila na slovenskom aj českom literárnom trhu rozruch. Zo všetkých strán sa hrnuli pozitívne hodnotenia, český Odeon ju dokonca vydal ako 200. zväzok edície Svetová knižnica. V Taliansku sa román ocitol v nomináciách hneď niekoľkých ocenení, bo dokonca niektoré aj vyhral. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte dokonca patril medzi tie najžiadanejšie tituly. Preto keď vyšiel slovenský preklad, nevedela som odolať. Talianski autori totiž teraz dobývajú svet, veď sa pozrieme na takého Paola Giordana či Elenu Ferrante. Kniha mi padla do rúk vtedy, keď som potrebovala zbaliť veci a vypadnúť do prírody, no nebolo to možné. Autor úžasne vykresľuje prostredie hôr, malebnej dediny, ale aj časti kedy sa ocitáme v meste. Páčilo sa mi, že autor rozoberá dlhší časový úsek, preto sledujeme vývoj celého príbehu, no hlavne postáv. 

























Hlavný hrdina je Pietro, ktorého sledujeme od útleho veku. Môžeme si všimnúť ako vníma svojich rodičov, jeho osobný rozvoj aj to ako sa pasuje so životom. Nemalo by nám uniknúť, že občas nevie kam sa ubrať, čo robiť a iné aspekty. Je to jednoduchý človek, no veľmi zaujímavý faktor je to, že doma sa cíti práve v horách a domov mu evokuje Bruno. Páčil sa mi vzťah, ktorý medzi nimi vznikal a postupne rástol. Takto si totiž predstavujem najlepších priateľov, ktorí aj keď sa roky nevidia nezabúdajú na seba a vždy si majú čo povedať. Obaja boli veľmi pokojní, no Bruno vedel vybuchnúť a práve ten svoj prirodzený svet videl v horách - na rozdiel od Pietra, ktorý sa vedel prispôsobiť životu v meste. Aj v dospelosti sa vedeli podržať, čo sa mi na tom veľmi páčilo a evokuje to vo mne priateľstvo, na ktorom treba pracovať. 























Cognettiho skvelo vycibrený štýl, doplnený výborným rozprávačom, ktorý vtiahne čitateľa do deja a v prvou vetou ho zaujme. Jeho Osem hôr je výborným príkladom úžasného súčasného románu, ktorý ponúka čitateľovi útek do imaginárneho sveta, ktorý vytvára tajomnom hôr. Pre mňa to bola jedna z najlepších kníh minulého roka, ktorá vyšla v tom správnom období. Taliansky román ponúka výlet do hôr, prepracované postavy, skvelý dej a vyvrcholenie, ktoré je nesmierne uspokojivé, preto kniha prináša úžasný čitateľský zážitok. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Fotografie patria Miške P., ak si chcete prezrieť ďalšie fotografie hôr a ciest, pozrite si jej Instagram - https://www.instagram.com/michaelaperi. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára