nedeľa, 7. mája 2017

RECENZIA: Marina Stepnovova - Bezbožná ulička

Autor: Marina Stepnovova
Originálny názov: Bezbožnyj pereulok
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 232
Rok vydania: 2017
Edícia: MM
Hodnotenie na Goodreads: 3.87
Hodnotenie: 4/5

Igor Ogariov už od útleho detstva cítil tlak zo strany rodičov, školy ba až celého Ruska. Preto sa usiloval žiť svoj život inak. Postaviť ho presne naopak a podľa svojich vlastných predstáv. Život na moskovskom predmestí ho ovplyvnil rovnako ako aj armáda. On však vyštudoval medicínu, stal sa úspešným lekárom, oženil sa a žil svoj stereotypný obyčajný život. Avšak keď stretol ju, život sa mu obrátil naruby. Maľa sa stala svetlom jeho života. Zrazu nachádza to, čo mu celý život uniká, nachádza farbu každého dňa. Vďaka nej spoznáva ako chutí život a nie len v Rusku, ale niekde kde si myslel, že sa nikdy nedostane. Zrazu sa ocitá v Taliansku, ktorému taktiež predstaví jeho milá, no nie len to...

Marina Stepnovová je predstaviteľkou súčasnej ruskej prózy, ktorá je naozaj rôznorodá. Jej román Ženščiny lazarove (v češtine vyšlo pod názvom Lazarovy ženy) získal obrovský úspech a bol nominovaný na rôzne prestížne literárne ceny. Marina vyrástla v lekárskom prostredí a chcela sa stať doktorkou, no nakoniec ju opantala literatúra. Túto črtu čitateľ vníma aj v knihe Bezbožná ulička. Je to román, ktorý je výborne napísaný a jeho dej čitateľa vtiahne do seba. Mňa čítanie tejto knihy veľmi ovplyvnilo, aj keď to nebolo najlepšia ruská kniha akú som kedy čítala. No má v sebe obrovskú množstvo úžasných myšlienok, z ktorých ma niektoré tiež pobavili. Osobne si myslím, že túto knihu bude každý čitateľ vnímať inak a zoberie si z nej niečo iné. Pre mňa to bolo vnímanie života, ktoré autorka spracovala vynikajúco. Táto téma sa tam obmieňa a vnímame životné zmeny spracované na príklade hlavného hrdinu. 

Duša zošľahaná dočervena, do mäsa, takmer až do kosti. 


Postavu Igora Ogariova čitateľ spozná naozaj do detailov. Príbeh bol napísaný tak, aby ho predstavil od útleho detstva až po dospelosť, no zároveň predstavil prostredie, rodičov a okolie, ktoré ho ovplyvnilo. Sledujeme vývoj človeka v domácom, teda rodinnom prostredí. Ako vníma svojich rodičov, školu, armádu či jeho názory na svet. Ogariov vpadá do milostného trojuholníka, kde je ženatý, no jeho myseľ opantala Maľa. Zároveň sledujeme jeho názory na cestovanie, konkrétne na Taliansko a spoločne spoznávame iné prostredie. Maľa je jeho presným opakom, je to v podstate ešte dievča. Jej povaha je veľmi voľnomyšlienkárska, slobodná hlavne duchom a trochu iná. Veľmi sa mi páčil jej vývoj, no aj nečakaný koniec. Na ich vzťahu autorka spracúva tému bezbožnosti. Priveľká sloboda akoby narážala na to, že nežijú len pre seba. Túto tematiku vložila do symbolu "bezbožnej uličky", na ktorej je postavený celý príbeh. 

Prečo teraz, prečo nie pred dvadsiatimi rokmi, no dobre, tak aspoň pred desiatimi? Prečo mne? Za čo? Prečo je to také bolestivé? Prečo, doparoma, tá láska tak bolí?

Ako som už spomenula, Bezbožná ulička je kniha, ktorá čitateľovi predstavuje pojem ruská duša. Máme možnosť spoznať a pochopiť ruský spôsob života, ktorý sa môže zdať veľmi vzdialený, no aj veľmi blízky. V edícii MM opäť vyšiel skvost, ktorý je úžasne premyslený a má výborné spracovanie. Veľmi ma prekvapila autorkina štylistika, ktorou ma doslova vtiahla do príbehu. Predstavuje nám akýsi "most do Ruska", aby sme spoznali prostredie štátu, o ktorom panuje nejeden mýt. Príbeh Ogariova, ktorý sa cíti ako vyvrheľ spoločnosti čitateľovi ponúka zažiť si na vlastnej koži to, aké je to byť odcudzeným. Myslím, že Bezbožná ulička je kniha, ktorá je výborne napísaná, má skvelé posolstvo a zároveň vierohodne predstavuje ruské prostredie. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart

2 komentáre:

  1. Tak mňa si namotala na slovné spojenie "ruská duša" :) Kniha vyzerá naozaj veľmi zaujímavo, mne sa páši, ako to také typické východoeurópske dokáže zachytiť Tokarczuk, takže predpokladám, že toto môže byť podobné. MM mám tiež veľmi rada, nie všetky knihy z edície mi síce sadnú, ale určite je to edícia, ktorá stojí za pozornosť, takže díky za nový tip :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to naozaj tak,páčilo sa mi, že tam autorka rozobrala tú ruskú dušu a zobrazila východoeurópske prostredie, no zároveň aj talianske. Ďakujem za komentár :)

      Odstrániť