nedeľa 30. októbra 2016

RECENZIA: Michaela Ella Hajduková - Zákon krvi

Autor: Michaela Ella Hajduková
Názov: Zákon krvi
Vydavateľstvo: Motýľ
Počet strán: 240
Rok vydania: 2015
Hodnotenie na Goodreads: 4.53
Hodnotenie: 4,5/5

Eliza je mladučká študentka gymnázia, ktorá je výnimočne dobrá v jazykoch a prichádza s rodičmi do Košíc. Postupom času sa naučí novú reč a nájde si nových priateľov. Jedným z nich je Daniel, syn bankára, ktorý vo voľnom čase hrá na organe v Chráme svätej Alžbety. Toto všetko by znelo nevinne, ak by sa ich príbeh nezačínal v roku 1938 To nie je všetko, pretože Eliza je Nemka a Daniel Žid. Všetko sa pomaly schyľuje k druhej svetovej vojne a vplyv Adolfa Hitlera sa dostáva takmer všade. Keď Daniel zmizne, Eliza nútená rodičmi sa musí vrátiť do Nemecka. Tam pracuje ako zdravotná sestra organizácie Lebensborn. Na tomto mieste sa rodia deti pre vodcu a ríšu. Tam germanizované a vychovaváné tak, aby boli nápomocné ríši. Eliza odhaľuje jedno tajomstvo za druhým. Podarí sa jej prežiť nezmyselnú vojnu alebo príde o všetko?

Knihy Michaelly Elly Hajdukovej ma tak nejak dlhší čas obchádzali. Vedela som, že píše a že píše dobre, no nikdy som po žiadnom z jej románov nesiahla. Potom ma však zaujala jedna z jej posledných kníh a to Zákon krvi, ktorý sa odohráva počas druhej svetovej vojny. Táto téma ma vždy zaujímala a preto som sa rozhodla prečítať si tento román. Hoci som v súčasnosti otrávená z tejto témy, lebo sa o nej dozvedám zo všetkých strán a som mierne znechutená, Zákon krvi je kniha, ktorú som si nesmierne užila. Zaujímavým prvkom tejto knihy je retrospektíva, ktorú autorka použila. Príbeh totiž začína, keď praneter hlavnej hrdinky objaví tajné dvere a dozvedá sa o príbehu svojej pratety. Vtedy sa čitateľ posúva takmer 80 rokov späť v čase a dozvedá sa o príbehu Elizy a Daniela. Autorka vyrozprávala príbeh veľmi pútavo a realisticky, takže kniha sa výborne číta. Ak máte radi historické romány z obdobia druhej svetovej vojny, určite skúste aj tento. 

Eliza je hrdinka, ktorá má za sebou veľmi zložitý príbeh a hlavne ťažké rodinné zázemie. Jej otec ako veliteľ gestapa bol hrozný človek, ktorý ničil životy na počkanie. Najviac však ublížil svojej vlastnej dcére, ktorú prinútil opustiť svoju lásku a prakticky jej zničil život. Práca, ktorú jej zabezpečil ju ubezpečila v tom, že to čo sa v ríši deje, nie je správne. Eliza je postava, ktorá je veľmi inteligentná a odvážna. Svoj život sa snažila prežiť v dobrom, no nebolo to jednoduché. Myslím, že si však viedla dobre. Daniel bol veľmi milý, talentovaný a inteligentný hrdina. Mňa si získal a myslím, že zaujme aj čitateľov. Jeho osud bol spojený s jeho vierou, teda tým, že bol Žid. Mal to veľmi ťažké a mňa veľmi zaujímalo, čo sa s tým stalo. Hlavní hrdinovia sa mi veľmi páčili a musím povedať, že autorke sa veľmi vydarili. 

Zákon krvi je výborný slovenský román, ktorý môžem len odporúčam všetkým, ktorý majú radi históriu, romantiku a čítajú radi o postavách so zložitým rodinným zázemím. Autorka píše veľmi pútavo a čítanie som si nesmierne užila. Je to príjemné oddychové čítanie, ktoré má však má aj dávku napätia. Slabšie povahy by to nemuseli zvládnuť. Avšak táto kniha môže poslúžiť ako príklad, prečo je nacizmus hlúposť a ľudstvo by sa nemalo dopúšťať rovnakých chýb. Ak ste už náhodou Zákon krvi čítali, dávam vám do pozornosti dve autorkine knihy, ktoré medzitým vyšli. Prvou z nich je román, ktorý opätovne rozoberá druhú svetovú vojnu a to Nemecké dievča neplače. Druhou z nich je aktuálna novinka, Nájdem ťa v čase, ktoré má v sebe sci-fi prvky. Vy sa však určite pozrite na knihu Zákon krvi, ktorú som si veľmi užila. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ

1 komentár:

  1. Uf, neviem, či by som mala teraz nervy na podobnú knihu. Rovnako ako na teba aj na mňa sa knihy s vojnovou tematikou valia z každej strany a som z toho brutálne otrávená. Inak povedala by som, že retrospektíva nie je nič nové. Knihy, čo mám o vojne čítať do školy, ju tiež majú skoro všetko. Krutá pravda je, že v tej retrospektíve je ukotvená hlavná dejová línia príbehu a pritom presne tá časť ma na knihách baví najmenej. :D
    Veľmi dobrým príkladom je Smrť sa volá Engelchen :D

    OdpovedaťOdstrániť