utorok, 7. júna 2016

RECENZIA: Harper Leeová - Nezabíjajte vtáčika

Autor: Harper Lee
Originálny názov: To Kill a Mockingbird
Vydavateľstvo: Ikar/Odeon
Počet strán: 344
Rok vydania: 2016
Hodnotenie na Goodreads: 4.24
Hodnotenie: 5/5

Spojené štáty americké počas tridsiatych rokov minulého storočia zasiahla rozsiahla hospodárska kríza, ktorá začala na newyorskej burze. Alabamské mestečko Maycomb sa však takmer nedotkla. V románe Harper Lee ho sužovali úplné iné udalosti. Súrodencov Jema a Scout Finchovcov však zaujíma len to, ako vylákať z domu miestneho čudáka Bu Radleyho. Rasistickú verejnosť tohto mestečka však trápi, keď sa ich otec Atticus Finch ujme obhajoby černocha, ktorý mal znásilniť belošské dievča. On svoje rozhodnutie obhajuje ako morálnu povinnosť, no nedočká sa pochopenia a dostáva nelichotivé označenie "obhajca negrov", ktoré sa dotkne aj jeho detí. Kultový román, ktorý sa zapísal do histórie americkej literatúry, rozoberá nielen spoločenskú situáciu, ale dospievanie v tomto prostredí. 

Román Harper Lee, Nezabíjajte vtáčika, sa ku mne dostal už po druhýkrát. Prvý raz, keď som ho čítala kvôli prijímacím skúškam a druhý, keď som si chcela osviežiť pamäť pred pokračovaním. Už predtým som počula mnoho výborných ohlasov, ktoré ma len nútili si túto knihu prečítať. Keď som tento román čítala približne pred rokom, bolo to vo verzii z roku 1968, čiže bolo očividné, že preklad bol jemne zastaraný, hoci táto kniha tiež nie je novinkou. Avšak prekvapilo ma, keď som zistila, že nové vydanie, ktoré bolo publikované po toľkých rokoch, si nový preklad nezaslúžilo. Myslím, že by to bolo vhodné zmeniť ho, hoci ten starý nie je zlý, ale určitá revízia by sa zišla. Príbeh, ktorý autorka rozobrala sa mi veľmi páčil. Zakomponovala rasizmus, čo bol v Amerike vo vtedajšej dobe veľký problém. Niežeby teraz neexistoval. Zaujímavé bolo, že využila detského rozprávača, ktorý prezentoval všetko nevinným pohľadom a veľkou úprimnosťou. Zaujímavým prostriedkom bola tiež záhada. Tajomná postava Bu Radleyho ma spočiatku desila, no postupne bol viac predstavený a páčil sa mi. 

Príbeh bol prezentovaný zo strany Jean Louise Finchovej, prezývanej Scout. Jej detský pohľad na alabamské udalosti prezentoval úprimné zdieľanie príbehu. So svojim bratom Jemom a kamarátom Dillom zažili mnohé dobrodružstvá. Na nej sa mi páčila tá odhodlanosť, výbušnosť a vynaliezavosť. Bola zvedavá, nebála sa pýtať a ani jej útly vek jej nezabránil bádať v maycombských končinách. Jem mi prišiel striedmejší, no ale stále mal podobnú povahu. Spolu tvorili rovnocennú dvojicu. Ich otec Aticus bol veľmi inteligentný a vyrovnaný človek. Dokázal odhadnúť človeka a nebál sa posmechu ľudí. Mne sa na ňom páčil jeho postoj a to, ako si stál za svojim a obhajoval človeka, ktorý si to podľa verejnosti nezaslúžil. Bola tu však ešte jedna postava, ktorá ma nesmierne zaujala. Tou bola Calpurnia, ich gazdiná. Bola černoška a mňa zaujalo jej správanie k deťom. Hoci boli o mnoho rokov mladšie, prejavovala im úctu, hlavne kvôli farbe pleti, hoci im bola veľakrát ako mama a hrešila ich. Čiže môžeme porovnať momenty, keď sa k nim správala vcelku rovnocenne a momenty, keď sa správala veľmi úctivo. Prejavovala im veľkú lásku a deti, obzvlášť Scout, ju mali veľmi radi. 

Nezabíjajte vtáčika je úžasný román, ktorý oslovuje mnohé generácie. Pre mňa je to jedna z najlepších kníh, akú som kedy čítala. Geniálny štýl Harper Lee ma nútil obracať stránku po stránke, až kým bol koniec. Páčili sa mi postavy, príbeh a zápletka. Pulitzerovu cenu si to rozhodne zaslúži a myslím, že je to kniha, ktorú by si mal prečítať každý. Určite si ho prečítam aj tretíkrát a nájdem v ňom omnoho viac, ako teraz. Pri čítaní som sa trochu bála, pretože Bu Radleyho záhada ma desila, no bolo to výborné ozvláštnenie deja. Túto knihu vrelo odporúčam a určite si ju skúste prečítať. 

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Ikar

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára