štvrtok, 10. marca 2016

Sjón v Banskej Bystrici


V januári som sa dostala k zvláštnej knihe, ktorá nepatrí medzi niečo, čo čítam každý deň. Bol to posledný román Sjóna, islandského spisovateľa, s názvom Máni Steinn Chlapec, ktorý nebol. Je to príbeh, ktorý sa odohráva na Islande, v Reykjavíku, keď vo svete končí prvá svetová vojna, Island zažíva výbuch obrovskej sopky a tiež sa šíri španielska chrípka. Ľudia tam umierajú a do tohto prostredia je zasadený hlavný hrdina Máni. Ten je sirota, ktorý nemá čo stratiť. Je posadnutý Sólou Gudb, vodičkou sanitky. Jeho záľubou sú filmy, ktoré v tom období zažívali rozmach. Je to príbeh Mániho, ktorého stvoril Islanďan Sjón.

Tento román vyšiel v edícií MM, ktorá vydáva kvalitnú svetovú prózu. Mňa Máni Steinnovi zaujalo prostredie Islandu, pretože je málo preložených kníh z islandčiny. No a prednedávnom som narazila na facebooku na udalosť, ktorá hovorila, že tento autor bude mať besedu v Bratislave. A potom som zistila, že 2. marca bude aj v Banskej Bystrici, čo som si nemohla nechať ujsť. Samozrejme som zavolala aj Ľuboša, ktorá ma touto knihou namotal. 

Samotná beseda sa odohrávala v Záhrade, ktorá má úžasné prostredie a určite som tam nebola poslednýkrát. Sjón rozprával a odpovedal po anglicky a následne boli jeho slová tlmočené do nášho jazyka. Bol veľmi príjemný a to, ako rozprával ma doslova fascinovalo. Publikovať začal ako šestnásťročný, keď vydal básnickú zbierku. Jej názov možno do angličtiny preložiť ako Visions a on sám ju za veľmi podarenú nepovažuje. Ale o islandskej literatúre hovorí, ako o niečom kľúčovom pre ich kultúru. Každý kto chce na Islande skúsiť niečo vydať na to má právu a dostane sa mu aj istej podpory. Tiež sa začal v tom období zaujímať o surrealizmus a začal sa kontaktovať so surrealistami z celého sveta. Tak sa prvýkrát dostal do kontaktu so Slovenskom, keď sa kontaktoval s vtedajšími československými surrealistami. 

Ďalej Sjón rozprával, ako sa dostal k písaniu Mániho Steinna. On chcel tráviť júl sedením v záhrade a pozeraním na oblaky. No jeho manželka ho donútila, aby začal písať. No on nevedel čo písať a ako začať, a tak začal prechádzať internet a nedopísané úryvky. Jeho kniha predsa nemôže byť jednoduchá. Rozhodol sa pre chlapca, ktorý bude sirotou žijúcou v roku 1918. V tom období sa šírila španielska chrípka, no jemu nemala koho zobrať. Ďalej vtedy vybuchla jedna islandská sopka. Následne zakomponoval filmy a vášeň pre Sólu Gudb. Máni bol gay, čo je jednou z ústredných myšlienok tejto knihy. Mňa osobne tieto dve postavy veľmi zaujímali, priam fascinovali. A veľmi som túžila vedieť, prečo Mániho pomenoval mesačný kameň a či to nemá spojenie s islandskou kultúrou. Dozvedala som sa, že Máni a Sóla sú protiklad. Ako dvaja odvekí rivali, Mesiac a Slnko. Tak sa dostal do knihy aj tento prvok kultúry. Som rada, že mi Sjón na túto otázku odpovedal, lebo mi skoro nedalo spať. A on to rozprával s takou vášňou a bolo úžasné počúvať jeho slová.

Sjón hovoril aj o tom, ako začal písať a ako sa stal spisovateľom. Pôvodne totiž vôbec nepísal, ale veľa športoval. Bol atlétom a venoval sa hlavne skokom, skok do diaľky, trojskok atď. No toho sa jedného dňa vzdal a začal písať, a tak vyšli Visions. A tiež povedal, že ak sa niekedy vráti k skákaniu, pravdepodobne napísal svoju poslednú knihu. Jednou z jeho ďalších činností je hudba. Pôsobil v The Sugarcubes a pracoval so svetoznámou Björk. S ňou pracuje doteraz a tiež sa venuje viacerým projektom, čo mu vynieslo aj nomináciu na Oscara. 

V knihe je kladený dôraz na homosexuálnu menšinu. Máni je gay, čo v tom období, čiže začiatok 20. storočia, neprípustné. Ako Sjón spomínal, homosexualita je na Islande prijímaná veľmi kladne. Gay pridy sú často najväčšou rodinnou udalosťou. Práve tento prvok je spojený so spomienkou na jeho strýka. Ten zomrel na konci minulého storočia na AIDS a Sjón sa ho rozhodol touto knihou uctiť. 

Stretnutie islandského spisovateľa Sjóna bolo pre mňa obrovským zážitkom. Bol veľmi milý, príjemný a komunikatívny. Má príjemné vystupovanie a svojimi slovami zaujal každého, kto sedel v miestnosti. To zanietenie s akým rozprával bolo niečo neskutočné, ako z iného sveta. Nemal problém odpovedať na otázky a veľa tak o sebe prezradil. Po celý čas som si robila poznámky, visela som na každom jeho slove a nemohlo mi nič uniknúť. Stretnutie s ním považujem za obrovský zážitok, ktorý by som si rada zopakovala, rovnako ako aj čítanie Mániho Steinna. Ja sa teším na Sjónove ďalšie knihy a dúfam, že opäť raz zavíta sem k nám na Slovensko.

*Originálny obrázok pochádza z FB stránky banskobystrického Artfora. 
** Ďalšie fotky z besedy nájdete na tomto odkaze

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára