nedeľa, 17. januára 2016

Slovenská próza na 3x

Mnohí z nás často ignorujú domácu literatúru. Väčšina ľudí sa orientuje na zahraničnú prózu rôznych žánrov. Moji rovesníci čítajú prevažne young adult a ja patrím medzi nich. Občas zabúdam sledovať domácu scénu, no sem-tam narazím na nejaké tie poklady slovenskej literatúry. Ak niekto tvrdí, že Slováci nevedia písať, tak sa ale preveľmi mýli. Pretože domáca scény imponuje mnohými čitateľskými skvostami!

Alexandra Pavelková - Údolie ľalií

Prvou knihou, na ktorú som v poslednej dobe narazila má názov Údolie ľalií. Napísala ju Alexandra Pavelková a mňa doslova uchvátila. Táto, dovolím si povedať, pani slovenskej fantasy napísala knihu, kde nájdete 7 príbehov, z ktorých je každý úplne iný. Mňa to veľmi bavilo a čítalo sa to jedna radosť. Už dlhšiu dobu som si od tejto autorky chcela niečo prečítať a konečne som sa k tomu dostala. A vážne to bolo dokonalé. Veľmi ma zaujala lexika, ktorú autorka použila. Často sú v jej riadkoch využité slová, ktoré v bežnej reči už nezapočujete. Mňa také niečo neskutočne fascinuje. Tiež sa mi páčilo prostredie nenápadného miesta skrytého v doline. Úžasné bolo použitie slovenských povestí, to bolo fakt krásne. Jednoducho túto knihu si musíte prečítať, pretože na takéto niečo často nenarazíte!

Peter Balko - Vtedy v Lošonci

Vtedy v Lošonci je debutový román Petra Balka, ktorá sa odohráva v Lučenci, metropoly južného Slovenska. O tejto knihe som sa dozvedela od môjho poľského učiteľa, ktorý mi ju nesmierne odporúčal. Tak som sa do nej pustila, pretože je to veľmi cenený kúsok, ktorý bol nominovaný na Anasoft Literu. Bolo to veľmi vtipné a originálne. Jednoducho kniha, ktorá ma zaujala a ukázala, akých dobrých spisovateľov doma máme. Malo to výborné historické pasáže. Veľa kapitol zobrazovalo historický Lošonc. Príbeh bol o dvoch kamarátoch, Kápiovi a Leviathanovi, ktorý bol rozobraný z viacerých oblastí. Čítanie ma veľmi bavilo, zaujal ma hlavne autorov štýl a námet. Jednoducho je to kniha, ktorá možno bežného čitateľa nezaujme, ale mne to nesmierne sadlo! Určite si to skúste prečítať!

Jana Pronská - Zlatníkova chovanica

Poslednou slovenskou knihou, ktorá ma v poslednej dobe veľmi zaujala je Zlatníkova chovanica. Je to prvý román spisovateľky Jany Pronskej, ktorá píše historické romance. Priznám sa, že takýto žáner som nikdy v živote neplánovala čítať. No viacerí ľudia mi túto autorku odporúčali a tak som sa na to odhodlala. A začala som jej prvotinou, ktorá ma naozaj prekvapila. Historické prostredie, ktoré je veľmi uveriteľné a reálne opísané. Bavilo ma to, bolo to romantické, ale zároveň aj napínavé. Proste táto kniha ma veľmi chytila a celkovo sa mi páči aj autorkin štýl. Už mám za sebou aj ďalšiu jej knihu, ktorá bola tiež výborná. Zlatníkova chovanica je krásny príbeh, ktorý sa mi naozaj páčil a rozhodne budem v čítaní kníh Janky Pronskej pokračovať.

2 komentáre:

  1. Údolie ľalií a Zlatníkovu chovanicu som čítala a som rada, že sa páčili aj tebe. Sú dokonale skvelé :D
    O tej poslednej knihy som nikdy nepočula, ale vyzerá zaujímavo. Možno si rozšírim obzory ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Údolie som čítala aj ja, ale dostala som sa len do polovice. Autorka píše fakt bohovsky a vie sa krásne vyhrať so slovami, ale nevedela som si pomôcť, mňa si tie príbehy proste nezískali. Nenašla som tam žiadny ten "hák", na ktorý by som sa hneď namotala a ponáhľala sa ku koncu. Myslela som si, že je to tým, že sú to poviedky a ja nie som príliš poviedkový typ, keďže mám radšej dlhšie príbehy, ale potom som čítala knihu od Pavla Rankova - Na druhej strane a aj keď mi z niektorých tých častí bolo na vracanie, bolo to také pútavé a občas vtipné, že som nevedela prestať. :D

    OdpovedaťOdstrániť