nedeľa, 26. apríla 2015

Ako sa Kristína na besedy vybrala aneb Mirka V. v Martine a Žiline

Z uplynulého týždňa mám v celku dobrý pocit. Zvládla som (teda dúfam) praktickú maturitu, strávila som čas so skvelými ľuďmi a tiež som sa zúčastnila na dvoch úžasných besedách. A vôbec nevadí, že predtým som bola len na jednej besede, tieto ju určite prekonali. Tak najprv vám poviem niečo o besede v Martine. 

Bolo obyčajné stredajšie ráno a v kalendári sa písal dátum 22. apríla 2015 (môj síce stále ukazuje január, ale nevadí, sedí to, overila som to.) Vstala som klasicky s nulovou energiou, ale keď máte pred sebou ďalší maturitný deň, veľmi sa neradujete. Avšak ten deň mal aj svoje pozitíva, pretože bola beseda, tak som sa mala na čo tešiť. V škole si teda na štyri hodiny sadla ku počítaču, kde som mala odúčtovať celú firmu, spraviť x listov, vytlačiť milión dokladov a zakončiť to tabuľkou. Prekvapivo som účtovníctvo zvládla a ťažšia bola tabuľka, čo ma dosť vytočilo, pretože som zatiaľ problémy s tabuľkami nemala. Ale to nevadí, keď sme so spolužiačkou skončili, počkali sme sa a išli sa najesť. Lebo hlad bol ukrutný a slniečko svietilo, užili sme si to na lavičkách. Ako správni maturanti sme museli ísť túto "udalosť" osláviť, takže ďalšou zastávkou bola krčma. Keďže ja som mala neskôr iný program, zdržala som sa len necelé dve hodinky, to mi však nebránilo v tom, niečo vypiť (kofolu a dve...) Potom som sa bežala prezliecť, nech nesmrdím ako nejaký štamgast prvej triedy a bežala po Mirku Varáčkovú na stanicu. Asi som to ešte nespomenula, ale tento článok je o besedách s ňou. 



S Mirkou sme si išli pokecať do Kesty a ona mi doniesla darček, a to Obchodníkov s nádejou, teda knižku, ktorú som od nej ešte nečítala, čo bolo skvelé, skvelé, skvelé. Potom sme sa vybrali do knižnice, kde mala byť beseda. Bola trošku kratšia kvôli vlakom, ale to vôbec nevadí. Neprišlo tiež veľa ľudí, čo ma síce mrzí, ale preto bola táto beseda komornejšia a veľmi som si ju užila. Mirka rozprávala o vzniku Adaptácie, o svojich písacích návykoch, ale aj o svojich pripravovaných knihách. Po besede sme si mohli dať podpísať knižky a ja som si ich dávala podpísať najviac. Obchodníkov, Sprevádzačku, Prežila som svet a samozrejme Adaptáciu. Mimochodom prišla aj Zuzka (ktorá spravila skvelé fotky) a Kristy.  Potom sme odprevadili Mirku na vlak, rozlúčili sa a ja som mala hodinu do najbližšieho autobusu. Tak som šla ku kamarátke Alici, ktorá spolu s kamoškou Lenkou natočili najlepšie video o Adaptácii na svete, len vy ho nemôžete vidieť, lebo sa Lenka hanbí. A samozrejme sme sa zase zakecali a ja som ten autobus skoro nestihla...

Vo štvrtok bola beseda ešte jedna. Ale tentokrát v Žiline a prišiel na ňu aj Erik Fazekaš zo Slovartu aj so svojimi skvelými ponožkami. Ja som sa tam vybrala spolu s Ninkou (mojou BFF, ktorú poznáte z videí), čosi sme nakúpili a potom sme sa stretli s Majkou a Neliss, počkali sme Simu a Naty, náhodou stretli Aďku a nakoniec sme vyzdvihli večného zbludilca Maťku. Vybrali sme sa do Mirage, kde sa nachádza Martinus, kúpili sme si kávu a prehrabávali sme sa v knihách, až kým sa beseda nemala začať. Ale Mirka a Erik meškali. Dôvod: ŽSR. Ale to by bolo nadlho, potom sme si s Maťkou písali s Erikom a už boli takmer v Martinuse, lenže Mirage je tak trošku bludisko, preto sme ich boli počkať, ale našli a mohli sme začať. 

Zuzka, Kristy, Mirka, ďalšie čudo som ja, Lenka a dole je Alicka :)


Táto beseda bola iná než martinská, bola veľmi vtipná a hlavne sme sa veľa nasmiali. Obzvlášť ja s Maťkou a Majkou, lebo sme si furt šepkali nejaké hlúposti. Mirka vravela veľa ďalších vecí, ktoré boli fakt super. Erik rozprával o práci editora, čo ma veľmi zaujalo, lebo mi objasnil, čo to vlastne robí. Hovoril tiež o prekladateľstve a normálne ma naľakal, že čo za odbor som si to vybrala. Celá beseda bola veľmi úsmevná a dvaja účastníci tiež mohli vyhrať Adaptáciu. Úlohou bolo položiť čo najzaujímavejšiu otázku, a keďže Majka Adaptáciu veľmi chcela, donútili sme ju spýtať sa odkiaľ má Erik ponožky, lebo boli vážne zaujímavé. Alebo skôr fascinujúce, lebo ako kazety na ponožkách nevidím každý deň. A nakoniec sa jej to podarilo a vyhrala! Po skončení besedy sme museli utekať na vlak, lebo spoje domov, no strach a hrôza. 


 Tu môžete vidieť aj slávne ponožky :D

A tu zas trošku divné xichty.... 

Tieto besedy boli fakt skvelé, odporúčam si prečítať aj iné články a pokukať fotky. A ak máte záujem pozrieť si ako to na žilinskej besede vyzeralo môžete si pozrieť jej záznam na tomto odkaze
Mimochodom za fotky ďakujem Zuzke a za tie zo žilinskej besede Martinusu. 

6 komentárov:

  1. Ja som sa na tej poslednej fotke tak strašne smiala :D obe tam vyzeráme ako deti z ústavu pre mentálne chorých :D :D Ale dobre bolo no :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Odkedy ja o sebe tvrdím, že som normálna? :D Ale, čo! Však my dve ešte normálnu fotku vari ani nemáme :D

      Odstrániť
    2. ale čo by sme nemali :D máme :D určite...niekde :D

      Odstrániť
    3. tie instagramovsko-skajpovské myslíš? :D

      Odstrániť
    4. Tento komentár bol odstránený autorom.

      Odstrániť
    5. tie zrovna nie :D aj keď na tých zväčša ja vyzerám dobre :D

      Odstrániť