pondelok, 25. augusta 2014

Detská duša a knihy

Je nás tu celá kopa mladých ľudí, ktorí milujeme a čítame jednu knihu za druhou. Mnohí z nás však nečítajú len posledných pár rokov, ale táto závislosť nás ich drží už od ranného veku. Od rozprávok cez rôzne žánre detskej literatúry až po young adult. Neviem ako vy, ale ja som si už od útleho veku pýtala k narodeninám knižku. Začalo to rozprávkami. Keď som bola malá vychádzala séria knižiek, kde boli zhrnuté tri rozprávky doplnené nádhernými ilustráciami. Mám krásnu spomienku až jednu z nich čítam nahlas a postupne som prelúskala celú knižku. Predtým mi ich čítali rodičia a tiež som si spomenula ako som raz ako maličké dievčatko som bola s maminou v knižnici a požičali sme Guliverove cesty. Približne takto vyzerali moje začiatky z knihami. 

Keď som už dokázala plynulo čítať začala som vo veľkom čítať trošku iný literárny žáner. Učarovala mi Narnia. Prvé dve knihy, ktoré sa ku mne dostali - Lev, šatník a čarodejnika a Princ Kaspian  - mi darovali ujo s tebou k desiatym narodeninám. Keďže teraz mám takmer devätnásť, je to už poriadne dávno. Nedostala som ich v poradí, ale aj tak si ma úplne získali a čítanie som si užila. Následne som len chcela ďalšie diely. V tomto období som si tiež zamilovala knihu Princezná z Mesačného údolia, ktorá bola krásna aj keď absolútne netuším o čom bola. Taktiež sa okolo mňa točili knihy od Thomasa Brezinu. Myslím, že väčšina vtedajších, ale aj dnešných detí číta jeho knihy, lebo majú rôzne zaujímavé námety a sú pre ne ako stvorené. Keď som nastúpila do piatej triedy znamenalo to vyčkávať aj hodinu na autobus. Preto som začala chodiť do Turčianskej knižnice (áno tam odkiaľ nosím také perfektné knihy) na detské oddelenie, kde som knihám prepadla už na plný úväzok. Nezabudnuteľnými knihami toho obdobia sa stali napríklad Traja pátrači, ktorých som prečítala viac ako päťdesiat. Alebo také série ako Temné hmoty, Čarodej Zememorí, Hviezdna kniha či Dievčatko z Krajiny drakov. Väčšina týchto kníh je už v súčasnosti vypredaná, ale boli to úžasné knihy, ktoré som hltala a možno aj niekoľkokrát dookola. A rada by som sa do nich začítala zas a znova. Všetky som ich našla už na spomínanom detskom oddelení knižnice. Na toto obdobie rada spomínam, lebo boli tam perfektné tety knihovníčky, ktoré ma poznali a vždy sa ma spýtali, či sa mi knižka páčila a odporučili niečo ďalšie. Neraz som odchádzala s celou kopou kníh. A vlastne to stále robím (len vykrádam aj iné oddelenia.) 

K čítaniu ma vždy viedli rodičia a učarovalo mi. Keď však vidím rodičov dnešných detí, ktorí povedia, že ich potomkov čítanie nebaví hoci im nikdy do ruky nedali knihu či neprečítali rozprávku, som naozaj znechutená. Radšej svoje ratolesti posadia pred televízor, do ruky mu položia mobil a majú svätý pokoj. Deťom však treba rozvíjať fantáziu a predstavivosť. Ukázať, že svet nie je len čiernobiely, ale môže mať tisíc rôznych odtieňov. Do našej malej obecnej knižnice som neuveriteľne málo detí, no máme aj pár takých čitateľov, ktorí svoje deti už od veľmi nízkeho veku vedú ku knihám. Požičajú si niečo pre seba, následne pre deti a môžu ísť domov - čítať. Je to veľmi milé a užitočné, hoci takýchto rodiniek je veľmi málo. Preto čítať treba, rozširuje to slovnú zásobu a fantáziu. 

Zaujímalo by ma, či vás viedli ako dieťa k čítaniu a ktorá je pre vás nezabudnuteľná detská kniha?

12 komentárov:

  1. Ja som sa k Narnii ako dieťa nedostala vôbec, čo je možno dôvod toho, prečo sa mi nepáčila, keď som ju čítala ako staršia :/ Ja mám mnoho neznámych kníh od slovenských autorov ešte po mame a najviac sa mi zo všetkých páčila kniha Utečenec na vtáčom strome - to je proste moja srdcovka a nehanbím sa priznať, že si ju rada prečítam aj teraz :D A potom to už bola taká klasika ako Potter a podobné knihy :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Utečenca ani nepoznám, ale môže to byť zaujímavé. Pottera som ani nespomínala, ten bol jasná vec :D.

      Odstrániť
  2. Já, jako svoje začátky, považuji Děti z Bullerbynu, které jsem četla snad tisíckrát a později i série Tajemství od Enid Blytonové, taktéž několikrát čtené. Jsem si jistá, že jsem četla i nějaké jiné knihy pohádek.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Krásný článek já jsem začala číst s Jacqueline Wilsonovou a líbí se mi doteď :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, aj ja som od nej čítala pár kníh :D.

      Odstrániť
  4. Mňa mama od začiatku viedla k čítaniu. Večer pred spaním mi vždy musela niečo prečítať... A celkom ma to bavilo. Lenže po tom, ako som sa začala v čítaní zhoršovať, ma to úplne znechutilo a knihy som nechcela ani len vidieť (možno sa to môže aj naša slovenčinárka (veľmi rada na ňu všetko zhadzujem)). Mama ma ale stále nabádala, nech niečo čítam. Kúpila mi knihu O Jankovi Orieškovi, ktorý porazil draka. Tá kniha bola takato tenulinká a čítala som ju tri roky (samozrejme s pauzami). V tom sa moja nenávisť ešte utvrdila, a tak som len pregúlila očami, keď mi mama doniesla ďalšiu knihu. Bola to poriadna bichľa a ja som mamu ľutovala, že vyhodila peniaze za niečo tak nepotrebné (radšej mi mohla kúpiť nejaké autíčko) ... Ale keď som sa pozrela na obálku a tam bol ten záhadný dedo s otrhaným chlapcom, ktorému svieti ruka... Čarodejníkov zlodej... A tak som mame ochotne neochotne prisľúbila, že to aspoň skúsim. :D A vieš ako... raz ochutnáš fantasy a už nevieš prestať :D A tak som do toho vhupla :D
    A bratranec je taký týpek, že on si knihy síce kupuje, ale nečíta ich :D Vystaví si ich na poličku a kochá sa, aké sú nádherné a pritom si hovorí, ako ich raz prečíta :D
    Superný článok :) Taký... velice osobný :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak ako ty, aj ja som milovala čítanie už odmalička. Pamätám ako sme si so susedou požičiavali rozprávkové knižky :D Ostatní doma veľmi nečítajú, akurát sem-tam sestra aj mama. Keď som bola malá tak som knižky niekedy dostávala, ale postupom času asi rodičia nevedeli čo kupovať a tak už knižky nedostávam vôbec :/ Narniu aj Troch pátračov zbožňujem (vždy som závidela tú ich skrýšu :D).

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Pekne napísaný článok. :) Ja som tiež odmalička čítala rôzne knižky, akorát prednedávnom som do postele ukladala moje detské knižky a niektoré som si dokonca nechala aj vonkku. Traja pátrači boli skvelí, tých som milovala. Takisto rôzne ilustrované knižky. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Pekne napísané, tiež zbožňujem knihy už odmala, viedla ma k nim hlavne mama.:) Temné hmoty aj Dievčatko z Krajiny drakov som tiež presne ulovila v knižnici a páčili sa mi.:) Aj kopu ďalších kníh. Bolo na tom čosi skvelé, len tak hľadať knihy bez toho, aby som mala v hlave malý to-read list.:D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Uuu, dievčatko z krajiny drakov a Temné hmoty - moje srdcovky. Len ma stále mrzí, že dievčatku nedopísali autori pokračovanie. Aj som ich otravovala v mailoch, ale očividne si užívajú skvelý život v Austrálii, na Slovensko zabudli a naučili sa by dobrý v tom, ako moje vytrvalé pokusy zistiť niečo o pokračovaní ignorovať :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne to vrav, aj ja som to skúšala. Totálne sa na nás vykašľali :/

      Odstrániť