štvrtok 8. februára 2018

RECENZIA: Patrick Ness - Najdlhší deň Adama T.

Autor: Patrick Ness
Originálny názov: Release
Vydavateľstvo Slovart
Počet strán: 280
Rok vydania: 2018
Hodnotenie na Goodreads: 3.83
Hodnotenie: 4/5

Adam Thorn je americký stredoškolák, ktorý má pred sebou, ako sa domnieva, úplne obyčajný deň vo svojom dosť komplikovanom živote. On je gay, jeho otec farár a do toho má ešte milión tri problémov s chalanmi a priateľmi. Tento jediný deň obráti jeho život naruby - problémy v práci, hádka s otcom, návrat brata, prekvapenie jeho najlepšej kamarátky a mnohé ďalšie príhody. Jednoducho, to by bolo veľa aj na koňa. Pred Adamom je niekoľko ťažkých a dôležitých rozhodnutí, aby sa naozaj mohol posunúť ďalej a zabudol na staré krivdy. Prečítajte si intenzívny príbeh plný otázok, spovedí a odhodlania.

Prvotný význam anglického slovesa release je prepustiť, vypustiť, oslobodiť (od niečoho) a túto tematiku nájdete v novej knihe Patricka Nessa Najdlhší deň Adama T. Tá ma zaujala vtedy, keď o nej autor rozprával na besede, potom som na ňu zabudla a potom ma zaujala zas. Najviac ma lákalo to, že vychádza z románu Virginie Woolf Pani Dallowayová (predsa len je to kultová kniha a v škole sme ju spomínali neraz). Ďalším pozoruhodným faktom je, že príbeh sa odohráva v jeden deň, no v dvoch dejových líniách. Jedna je venovaná Adamovi a tá druhá mi prišla akási zvláštna, ťažšie pochopiteľná, no predsa zaujímavá. Pozornosť som však hlavne upriamila na Adama a jeho deň. Táto časť bola typicky tínedžerská, úsmevná a pútavá. Umožnila mi vypnúť, a preto som si čítanie nesmierne užila, aj keď rozoberala vážne témy. 

A prečo nie? Prijímať lásku je oveľa ľahšie ako ju namáhavo, zúfalo rozdávať. 

Kým spomeniem jednotlivé postavy, zameriam sa na prvok priateľstva. Autor totiž medzi postavami vytvoril hlboké puto, čo sa mi veľmi páčilo. Taký Adam, teda hlavný hrdina, ktorý pochádza z veľmi komplikovaného prostredia, je skvelý hrdina. Jeho život je ako hojdačka - raz hore, raz dole. On sám nevie, kam sa podieť a čo robiť. Páčil sa mi ten jeho zápal pre život, to že sa stále chcel niekam posunúť a prejaviť. V jeho prípade je dôležité naučiť sa posunúť sa ďalej a zabudnúť. Veľmi ma bavilo sledovať to. Očividný je teda vývoj postáv, čo veľmi kvitujem. Z iných postáv sa mi páčila Angela, jeho najlepšia kamarátka - takú kamošku by som pokojne brala. Puto medzi nimi bolo úžasné, tá podpora a znalosť jeden druhého, takto vyzerá vzťah medzi najlepšími kamarátmi. Super bol aj Linus, hoci musím poznamenať, že postavy mi prišli typicky americké - žiadne výhybky mimo priemer. 

Kultový Patrick Ness napísal výborné knihy Niečo viac či Sedem minút po polnoci. Svoj najnovší román zasadil do prostredia plného paradoxov. Ako som už spomenula, Adam pochádza z rodiny evanjelického farára, kde je podstatnejšie kúpiť nové kvety ako zimný kabát pre syna. Mimochodom, keď už sme pri zázemí, keď autor spomínal evanjelické prostredie, prekvapila ma  lexika - objavili sa tam slová ako celibát a nejaké iné veci, čo ma šokovalo, lebo si myslím, že tam nepatria. Ale to je len môj skromný názor. Okrem pár nezrovnalostí mi táto kniha prišla veľmi dobrá, s pútavým dejom a samozrejme ju napísal úžasný Patrick Ness, ktorého sa kritizovať jednoducho nedá. Román môžem odporučiť všetkým ako jednoduchšie čítanie, ktoré však rozoberá dôležité témy, ktoré stoja za zmienku.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart

štvrtok 1. februára 2018

RECENZIA: Marissa Meyer - Bez srdce

Autor: Marissa Meyer
Originálny názov: Heartless
Vydavateľstvo: Egmont
Počet strán: 413
Rok vydania: 2017
Hodnotenie na Goodreads: 4.06
Hodnotenie: 2/5

Catherine je jednou z najkrajších mladých dám v celom kráľovstve. Ona však nie je obyčajným dievčaťom, ktorého jediným snom je ženích. Keďže je talentovaná pekárka a jej koláče sú vychýrené široko-ďaleko, chce ísť za svojim snom. Ten je malá pekáreň, kde by mohla piecť samé lahôdky a bola nezávislá, no hlave by nemusela podliehať svojej matke, ktorá z nej chce mať vysoko postavenú a dobre vydatú ženu. Catherine si však vyhliadne samotný kráľ a chce ju požiadať o ruku. Na plese však stretne záhadného Šprýma, ktorý ju ihneď zaujme. Ich náklonnosť sa však nemusí páčiť kráľovi a obom hrozí nemilosť. No čo ak im osud prichystal niečo úplne iné.

Marissa Meyer nie je v young adult literatúre neznámym pojmom. Celá svet ju pozná vďaka Mesačným kronikám, kde dala nový vietor už známym rozprávkam a prerozprávala ich v dystopickej podobe. Túto sériu mám naozaj veľmi rada, aj keď posledným dielom som sa stále neprelúskala. Jej ďalšia kniha, tentokrát stand alone, Bez srdce je tiež spojená s už známym príbehom Alice v Krajine zázrakov. V príbehu sa však zoznamujeme so Srdcovou kráľovnou, ešte predtým než sa ňou stala. Priznám sa, že aj keď ma kniha anotáciou veľmi zaujala, príbeh bol sklamaním. Je to možno spojené s tým, že ani príbeh Alice sa mi až tak nepáčil a tento svet je na mňa asi až moc šialený. Hoci autorka dobro píše, postavy, zápletka a celá kniha ma jednoducho nezaujali, aj keď priznávam, že v druhej polovici bolo pár svetlých momentov. 

Ako som spomenula postavy nepovažujem za nejako extra vydarené. Catherine bola hrdina zaujímavá tým, že nebola taká typická ženská hrdinka pripomínajúca romantizmus, čiže chápme pod pojmami vydaj a ženích, ale chcela byť samostatná. Nie žeby sa mi jej kroky a povaha nepáčili, myslím, že jej chýbali väčšie "gule". Kráľ mi liezol na nervy, jeho postava bola hlúpa a divná, jednoducho o ničom. Avšak oceňujem, že autorka vlastne vykreslila v dobrom svetle postavu - Srdcovú kráľovná , ktorá je už v Alici primárne zlo. Čiže sa mi páčilo, ale možno to uvítala v inom smere, aj keď je to veľmi zaujímavá myšlienka. Samozrejme čitateľovi môže byť ľúto ako jej príbeh skončilo.

Bez srdce je dobre napísaný román, keďže autorka je dobrou rozprávačkou. No jednoducho táto kniha mi nesadla a celkovo prostredie mi prišlo nudné. A aj keď autorkin štýl sa to snažil zachrániť, napríklad rôzne umelecké prostriedky a podobne, nestačilo to. Kniha by mohla sadnúť ľuďom, ktorí zbožňujú Alicu v Krajine zázrakov, no nie som si istá, či v nej nájdu to pravé. Bohužiaľ pre mňa to je jedna z najhorších kníh tohto roka, čo ma veľmi mrzí. Na autorku však nezanevriem, lebo rozhodne to vie aj lepšie. 

Za poskytnutie knihy ďakujem spoločnosti Albatros Media

RECENZIA: Jasinda Wilder - Omega

Autor: Jasinda Wilder
Originálny názov: Omega
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 360
Rok vydania: 2016
Séria: Alfa
Hodnotenie na Goodreads: 4.18
Hodnotenie: 2/5

Svadba Valentina Rotha a Kyrie St. Claire sa čoraz viac približuje. Spolu so svojimi blízkymi sa usídlili na nádhernom ostrove, kde chcú osláviť tento špeciálny deň. Nechýba ani osobný strážca Harris a najlepšia kamarátka Kyrie Layla. Skupinka ľudí si užíva zaslúžený oddych a pokojnú atmosféru. Tie im prekazí úhlavný nepriateľ Rotha Vitaly Karahalios, ktorý unesie Laylu. Táto na prvý pohľad obyčajná mladá žena nie je ukradnutá Harrisovi, ktorý sa rozhodne ju nájsť a zachrániť. Vďaka tomuto putu sa ich príbeh posúva oveľa ďalej. Temná minulosť ich však prenasleduje aj naďalej a preto sa musia naučiť vzdoru, no prijať to akí v skutočnosti sú.

Jasinda Wilder si získala celkom slušnú základňu slovenských fanúšikov. Už šestica jej kníh bola preložená do slovenčiny a pripravujú sa ďalšie. Medzi tie preložené patrí román Strácam sa v tebe, jeho pokračovanie Strácame sa v sebe či prvý diel novej série Madam X. Najprv však zaujala trilógiou Alfa, ktorej prvý diel sa mi kedysi dávno veľmi páčil. Dvojka už bola slabšia a trojku som čítala iba preto, aby som vedela ako to celé skončí. Trochu ma zaskočilo, že tento diel sa na Rotha a Kyrie zameriava len čiastočne a viac miesta autorka prenechala Harrisovi a Layle. K postavám by som sa ešte vyjadrila k osobným strážcom, príde mi totiž smiešne, že všetci boli Rusi. Však Rusi vedia robiť aj veci a nie len sa mlátiť. Autorka zachovala klasický akčný námet tejto série, aj keď nie je to jej primárnym zámerom. Celkovo je séria ladená romantickým podtónom, no akcia ju posúva vyššie. 

Ako som spomenula známi hrdinovia boli len na začiatku knihy. Kyrie aj Valentine sa mi páčili, boli v pohode, hoci na prvý diel to nemalo. Tam sa mi páčili najviac. Zaskočilo ma, že potom už sa príbeh orientoval na Harrisa, ktorý mi v predchádzajúcich prišiel nemastný-neslaný. Layla je zas typ hrdinky, ktorá ma irituje, preto sa mi nepáčila a ďalej to už šlo z kopca. Ich spoločné putovanie nebolo zlé, ale nebolo to ani to pravé orechové. Myslím, že autorka mohla príbeh rozpracovať inak, lebo touto verziou ma veľmi neoslovila a kniha mi prišla ako priemerná. Môžeme vidieť posuny postáv, to nebolo zlé, ale netvrdím, že to bolo výborné. 

Omega je kniha, ktorá môže zaujať nenáročných čitateľov. Úprimne, tento typ kníh už nie je pre mňa, no keď som knihu čítala, bola relatívne v pohode. Sklamalo ma, kam sa kniha uberala, prišlo mi to nudné a tie dobré časti to nezachránili. Myslím, že autorke sa najviac vydaril prvý diel alebo jej druhá série Strácame sa... Páčili sa mi tie akčné časti, vďaka ktorým má kniha šťavu. Knihu hodnotím ako oddychovku pre nenáročných čitateľov, no ako záver série ma sklamala. 

Za recenzný výtlačok ďakujem Ikaru

sobota 27. januára 2018

RECENZIA: Guy Adams - Jízda


Autor: Guy Adams
Originálny názov: Joyride
Vydavateľstvo: Slovart CZ
Počet strán: 276
Rok vydania: 20147
Séria: Class
Hodnotenie na Goodreads: 3.66
Hodnotenie: 3,5/5

V londýnskej časti Shoreditch sa z ničoho nič začnú diať čudné veci. Neutíchajú už dlhšiu domu, aj keď ich vždy niekto uprace. Najnovšie však študenti, na ktorých by to nik nepovedal začali vyvádzať hlúposti. Poppy, ktorá je tiché dievča, z ničoho nič vrazí autom to výkladu cestovnej kancelárie. Max sa jedného krásneho dňa rozhodol vyvraždiť rodinu. A Amar chce len tak skočiť zo školskej strechy? Ľuďom začína dochádzať, že všetko nie je v súlade s kostolným poriadkom. Charlie, mimozemšťan, ktorý predstiera, že je človek, vie, že za tým stojí niečo, čo nepochádza zo Zeme. Spolu s pomocou priateľov a pani Quillovej sa rozhodnú prísť záhade na koreň. Ich priateľ Ram sa totiž zobudil v cudzom tele a oni vedia, že na to musia prísť čo najrýchlejšie!

Seriál Class vznikol ako tretia spin-off séria ku kultovému Doctorovi Who. Ten patrí medzi moje najobľúbenejšie seriály a keď som sa dozvedala, že pripravujú nový seriál s touto tematikou, nevedela som sa dočkať. Predsa len tvorcom je Patrick Ness, autor už geniálnych kníh Sedem minút po polnoci či Niečo viac. Bohužiaľ sme sa dočkali len ôsmych epizód, no tie boli fenomenálne. A keď na vás ešte Patrick Ness na besede ukáže a zakričí PIRATES!, viete že to stálo za to. Prvej knihy sa ujal Guy Adams, ktorý je autorom kníh o iných televíznych projektoch ako napríklad Sherlock či Torchwood. Priznám sa, že som si nebola istá, či sa do knihy pustiť, no nebolo to také zlé a myslím, že Jízda je príjemná jednohubka, ktorú prečítate za večer. U mňa to tak bolo, dej bol celkom príjemný, ale myslím že knihe chýbala šťava. Seriálová podoba projektu mi rozhodne sedela viac.  

V knihe sa viac-menej stretávame so známymi seriálovými hrdinami, preto odporúčam pozrieť si ho a oboznámiť sa s problematikou. Mala som v ňom veľmi rada April, keďže ma veľmi zaujalo jej rodinné zázemie, ktoré si môžeme všimnúť aj v prvom dieli trojdielnej knižnej série. Okrem toho bola skvelá pani Quillová, ten jej cynizmus a sarkazmus, to je niečo dokonalé v oboch verziách. Celkovo všetko spojené s mimozemskými rasami je v tomto univerze výborné. Mateusz je síce len vedľajšia postava, no páčil sa mi v seriáli aj v knihe. Celkovo postavy hodnotím veľmi pozitívne, lebo keď ich porovnám s Doctorom sú viac dynamické, podobne ako aj seriál. 

Seriál Class je výborný svojou dynamickosťou, akciou a taktiež krvilačnosťou (ak na to nie ste pripravení, tak vás to naozaj šokuje), hlavne ak ho porovnáme s Doctorom Who. Knižka je zaujímavá, no stojím si za tým, že televízne spracovanie bolo lepšie. Guy Adams nepíše zle, no jeho tvorba je podľa môjho názoru dobrá skôr z faktografickej stránky, pričom v dynamickosti trochu zaostáva. Ak si chcete rozšíriť obzor či zaspomínať na výborný seriál, knihu môžem naozaj odporučiť, hoci si viem predstaviť lepšie spracovanie. Nebolo to zlé, no rozhodne to zachytilo dramatickú atmosféru seriálu, ktorý vám taktiež vrelo odporúčam! 

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart

pondelok 15. januára 2018

3x Bohovia Olympu


Rick Riordan - Znamenie Atény/Hádesov chrám/Krv polobohov
Fragment 2014/2015


Knihy Ricka Riordana sú známe takmer každému, kto aspoň trošku pozná young adult literatúru. Tento autor sa vo svojich knihách venuje rôznym bájam a mýtom. V sérii Bohovia Olympu zlučuje grécku a rímsku mytológiu, vytvára nových hrdinov a vracia sa k tým starým. Prvé dva diely Proroctvo a Neptúnov syn čitateľa výborne voviedli do problematiky, no a my sa ocitáme v čase, keď sa Percy a Jason so svojimi družinami stretnú a vyberú sa na spoločnú výpravu. Tretí diel sa sústredí na cieľ, kedy je ich úlohou nájsť stratenú sochu Atény. Tento diel je zaujímavý tým, že hrdinovia konečne spolupracujú ako väčší tím, kde sa často musia prispôsobovať, no prvoradé je držať spolu. Riordan má ten dar, že vie držať zápletku kompletnú a napínavú, preto sa čitateľ uprostred nezačne nudiť. A aj keď som knihu čítala už dávnejšie, stále si viem predstaviť čo sa tam dialo a bavilo ma to. Jednoducho autorovi sa výborne darí tvoriť sériu plnú akcie. 

Štvrtý diel s názvom Hádesov chrám patrí medzi moje obľúbené zo sveta polobohov. Prvá séria o Percym Jacksonovi bola výborná, no Bohovia Olympu sú viac dobrodružní a už to nie je také mládežnícke. Akcia tu rastie a často sú tu temné scény. Hádesov chrám je toho dôkazom. Hoci je to výborná kniha, kým som ju prečítala, trvalo mi to, lebo som naozaj nestíhala. Diel je spojený s Hádesom, teda gréckym bohom podsvetia a preto sa tu veľmi časti vyskytuje Nick. Posun jeho postavy je obrovský, z malého chlapca, ktorého sme stretli kedysi dávno, sa stáva takmer muž odhodlaný pomôcť svojim priateľom. Celá zápletka tohto dielu bola výborne premyslená a pútavá, knihu je preto veľmi ťažké odložiť. Tu bolo skvelé to, že dej sa uberal dvomi smermi, keďže aj hrdinovia boli podelení. Rickovi to opäť raz vyšlo, páčilo sa mi, že dal priestor mojim obľúbeným postavám a kniha rozhodne patrí medzi tie lepšie z tejto série. 

V závere celej série, teda v Krvi polobohov, sa vydávame na poslednú výpravu lode Argo II a cieľom hrdinov je aby zabránili prebudenie matky Zeme. Tento diel môžem označiť ako výborné vyvrcholenie skvelej série, ktorú som si naozaj užila. Bavila som sa, čítalo sa to rýchlo, bolo to dynamické a napínavé. Postavy boli výborné, každá z nich si našla tú svoju cestičku, či už veselú, či nie. Mojim obľúbeným zostal Nico, jednoducho to bol hrdina a bol super. Aj keď priblížil sa k nemu Leo, lebo tento chalan má geniálne nápady a to čo navyvádzal, to bolo skvelé. Ak ste náhodou ešte nepočuli meno Rick Riordan, môžem vám vrelo odporučiť každú jednu knihu, ktorú tento ujo napísal. A to ich napísal naozaj dosť. Druhú sériu zo sveta polobohov ukončil bravúrne a ja stále nemám nič negatívne, čo by som povedala. Hurá do čítania! 

Za knižky ďakujem spoločnosti Albatros

piatok 12. januára 2018

RECENZIA: Paolo Cognetti - Osem hôr


Paolo Cognetti - Osem hôr
Odeon 2017

Rodičov mladého Pietra spojili hory. Spoznali sa tam, zobrali, no teraz sú len otrávení súčasným Milánom, pričom jeho matka pracuje ako zdravotná sestra. Otec je chemik, ktorý sa každý večer vracia domov v zlej nálade. Keď však objavia dedinu Grada, ktorá sa nachádza pod masívom Monte Rosa, znovu nachádzajú stratený pokoj. Pietro tu trávi letá, túla sa po okolí, no nezabudnuteľným sa stane až to, keď stretne rovesníka Bruna. Začína tak priateľstvo, ktoré pretrvá roky. Spolu skúmajú okolie, objavujú nové chodníky a Pietro zároveň začína skúmať hory so svojim otcom. Tento čas strávený s otcom je jediné obdobie, kedy ho mohol reálne spoznať mimo pochmúrnych večerných dialógov. Život ide ďalej, rozdelil chodníky chlapcov, no opäť ich spojí. Niektoré priateľstvá totiž nemiznú ani po rokoch a vedú k sebapoznaní. 


Kniha Paola Cognettiho urobila na slovenskom aj českom literárnom trhu rozruch. Zo všetkých strán sa hrnuli pozitívne hodnotenia, český Odeon ju dokonca vydal ako 200. zväzok edície Svetová knižnica. V Taliansku sa román ocitol v nomináciách hneď niekoľkých ocenení, bo dokonca niektoré aj vyhral. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte dokonca patril medzi tie najžiadanejšie tituly. Preto keď vyšiel slovenský preklad, nevedela som odolať. Talianski autori totiž teraz dobývajú svet, veď sa pozrieme na takého Paola Giordana či Elenu Ferrante. Kniha mi padla do rúk vtedy, keď som potrebovala zbaliť veci a vypadnúť do prírody, no nebolo to možné. Autor úžasne vykresľuje prostredie hôr, malebnej dediny, ale aj časti kedy sa ocitáme v meste. Páčilo sa mi, že autor rozoberá dlhší časový úsek, preto sledujeme vývoj celého príbehu, no hlavne postáv. 

























Hlavný hrdina je Pietro, ktorého sledujeme od útleho veku. Môžeme si všimnúť ako vníma svojich rodičov, jeho osobný rozvoj aj to ako sa pasuje so životom. Nemalo by nám uniknúť, že občas nevie kam sa ubrať, čo robiť a iné aspekty. Je to jednoduchý človek, no veľmi zaujímavý faktor je to, že doma sa cíti práve v horách a domov mu evokuje Bruno. Páčil sa mi vzťah, ktorý medzi nimi vznikal a postupne rástol. Takto si totiž predstavujem najlepších priateľov, ktorí aj keď sa roky nevidia nezabúdajú na seba a vždy si majú čo povedať. Obaja boli veľmi pokojní, no Bruno vedel vybuchnúť a práve ten svoj prirodzený svet videl v horách - na rozdiel od Pietra, ktorý sa vedel prispôsobiť životu v meste. Aj v dospelosti sa vedeli podržať, čo sa mi na tom veľmi páčilo a evokuje to vo mne priateľstvo, na ktorom treba pracovať. 























Cognettiho skvelo vycibrený štýl, doplnený výborným rozprávačom, ktorý vtiahne čitateľa do deja a v prvou vetou ho zaujme. Jeho Osem hôr je výborným príkladom úžasného súčasného románu, ktorý ponúka čitateľovi útek do imaginárneho sveta, ktorý vytvára tajomnom hôr. Pre mňa to bola jedna z najlepších kníh minulého roka, ktorá vyšla v tom správnom období. Taliansky román ponúka výlet do hôr, prepracované postavy, skvelý dej a vyvrcholenie, ktoré je nesmierne uspokojivé, preto kniha prináša úžasný čitateľský zážitok. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Fotografie patria Miške P., ak si chcete prezrieť ďalšie fotografie hôr a ciest, pozrite si jej Instagram - https://www.instagram.com/michaelaperi. 

štvrtok 11. januára 2018

Knižné prírastky - SEPTEMBER 2017

Už sme si aj zvykli, že septembrové prírastky sa píšu prvého novembra. Október bol veľmi hektický, takže som toho veľa nestíhala. Zároveň to stálo za to, lebo mám mnoho skvelých zážitkov. No a teraz sa vráťme ku knihám, ktorých je tu naozaj dosť. 

Môžeme začať knihami, ktoré som si kúpila, lebo výplata je na to aby sa míňala. Jednou z kníh, ktoré som si zadovážila je ďalšia reportáž a to Akoby si kameň jedla od Wojciecha Tochmana, ktorá autenticky predstavuje situáciu na Balkáne po vojne. Jedna kamarátka z Poľska mi už dlhšie odporúčala knihu Traktát o lúštení fazule od Wiesława Myśliwského, ktorá vyzerala veľmi zaujímavo a preto som si ju zadovážila. Na Internete som potom našla Pianistu  za 2 eurá a tak bol môj. Okrem toho som sa zúčastnila knižnej burzy, kde som našla veľa pokladov - Katarínu od Dostojevského, Prútené kreslá od Tatarku, Denník z vesmíru od Lema, Pána Wołodyjowského od Sienkiewicza, V púšti a pralese od Sienkiewicza, Uhryznutie anjela od Krusanova a O čom hovoríme, keď hovoríme o láske od Carvera. Okrem toho mi kamarátka venovala Hru o tróny v poľštine.

Posledná kategória sú recenzáky. Vydavateľstvo Slovart mi poslalo tri knihy a to Vrahyňu proti impériu, Pyra a Pod vodou/Pod zemou. Albatros úžasné Kroniky boľševizmu, Kaziměsti a Krverůž. Z Ikaru prišla nádherná kniha Osem hôr od Paola Cognettiho. Posledné dve knihy sú z vydavateľstva Absynt a to Papuša a Cigán je Cigán

To sú veľmi rýchle septembrové novinky. Čo pribudlo vám?