utorok, 16. mája 2017

RECENZIA: Michaela Ella Hajduková - Nemecké dievča neplače

Autor: Michaela Ella Hajduková
Názov: Nemecké dievča neplače
Vydavateľstvo: Motýľ
Počet strán: 224
Rok vydania: 2016
Hodnotenie na Goodreads: 4.13
Hodnotenie: 5/5

Markus a Emma navonok pôsobia ako obyčajný zaľúbený pár. Opak je však pravdou. Okrem svojich obyčajných "ľudských" zamestnaní majú aj jedno tajné. Spoločne pôsobia v organizácii s názvom Die Weiße Rose, ktorá bola založená na pamiatku súrodencov Scholovcov. Tento tajný spolok sa zaoberá vojnovými zločincami a ich zločinmi, ktorí neboli za ich skutky potrestaní. Spoločnými silami odhalia mnoho zabudnutých tajomstiev. Najnovšie všetky stopy vedú k Lebensbornu, ktorý bol tajný projekt nacistov na vytvorenie čistej rasy. No to nie je všetko. Na druhej strane tohto príbehu je Slovenka Lucia, ktorá je adoptovaná a rozhodne sa nájsť svojich rodičov. No čo keď je minulosť zamotanejšia než sa na prvý pohľad zdá? A čo s tým má osamotená pani v domove dôchodcov či Luciina priateľka z Nemecka Liesel?

Slovenská spisovateľka Michaela Ella Hajduková vo svojich románoch rozoberá rôzne historické situácie. Jej predchádzajúci román Zákon krvi sa odohrával počas druhej svetovej vojny, kde rozoberal zakázanú lásku Žida a Nemky. Vo svojej ďalšej knihe zostala verná vojnovej tematike. Musím priznať, že oba romány ma dostali a ich čítanie som si naozaj užila. Táto autorka totiž píše veľmi pútavo a rozpráva o krutej histórii pravdivo a zaujímavo. V knihe Nemecké dievča neplače skombinovala denníkové zápisky a najprv rozprávanie Emmy, neskôr ju vymenila za Slovenku Luciu. Príbeh bol veľmi zamotaný, čitateľ preto musí byť veľmi pozorný a dávať si všetky indície dohromady. Bolo to komplikované a drsné čítanie, pretože pri čítaní čelíte hrozbám, ktoré fašisti spôsobovali. Pre mňa to bolo naozaj výborná kniha, ktorá bola skvelo napísaná a nesmierne som si jej čítanie užila.

Na dvesto stranách autorka predstavila veľké množstvo postáv. Keďže táto kniha je rozdelená na dve časti preto tak môžeme podeliť aj postavy. V prvej z nich spoznávame Emmu, ktorá sa stará o staršieho pána, ktorý na prvý pohľad vyzerá úplne normálne. No v jeho pracovni objavila niečo veľmi divné. Jej postava bola veľmi zaujímavá, no zároveň tajomná. Autorka celý jej príbeh rozložila v oboch častiach knihy. Jej priateľ Markus sa mi pozdával, obaja totiž robili správnu vec, čo možno považovať za ušľachtilé. Luciu, ktorá vystupovala v druhej časti považujem za zvedavú, lebo chcela odhaliť kým vlastne je a odkiaľ pochádza. Vlastne všetky postavy boli výborne rozpracované a ich príbehy čitateľa dostanú. Sú veľmi zamotané, no na konci príde veľké rozuzlenie, ktoré je jednoducho výborné.

Celý príbeh tejto knihy vlastne začína denníkovými zápiskami mladej Češky, ktorá bola odvezená do ríše a germanizovaná. Už len táto skutočnosť hovorí aká otrasná bola druhá svetová. Hajduková túto tému spracovala už po druhýkrát a opäť výborne. Ja som si čítanie veľmi užila, pretože táto kniha je skvelo napísaná, má perfektnú dejovú líniu a autorka vytvorila skvelé postavy. Knihu môžem odporučiť asi naozaj každému. Myslím, že aj tí, ktorí majú radi historické romány si prídu na svoje, aj keď táto kniha sa sčasti odohráva v súčasnosti. Pre mňa to je jedna skvelá kniha, ktorú môžem vrelo odporučiť. Tiež odporúčam autorkin román Zákon krvi. Ak máte radi knihy Michaely Elly Hadukovej dávam do pozornosti aj jej pripravovanú knihu Láska v tieni dejín, ktorá rozpráva o živote Ľudovíta Štúra.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ

sobota, 13. mája 2017

Mesačná chvastačka - APRÍL 2017

Priznám sa, že ani neviem ako a kalendár ukázal 30. apríla. V škole to bolo dosť rušné, do toho sviatky, eseje, knihy atď. Priznám sa, že ani som nebola na mnohých kultúrnych podujatiach, mnohé som prešvihla, ale tie ktorých som sa zúčastnila som si náležite užila. Na moje pomery mi nepribudlo veľa kníh, len 6. Ale mám z nich obrovskú radosť a neviem sa dočkať, kedy si všetky prečítam. 

Začiatkom mesiaca mi prišla kniha, ktorú som vyhrala vďaka Instagramu. Mohla som si vybrať hocijakú knihu z bookdepository a voľba padla na November 9 od Colleen Hoover, ktorú som ešte vo svojej zbierke nemala. Ale rozhodne si ju chcem prečítať čo najskôr, lebo mám túto autorku naozaj rada. Potom sme s kamarátkami zavítali do Panta Rhei, kde som objavila Mrs. Dalloway od Virginie Woolf, o ktorej rozprával Patrick Ness a inšpiroval sa ňou pri písaní svojej najnovšej knihy Release. Prvý recenzný výtlačok, ktorý mi tento mesiac prišiel bolo Mŕtve dievča neklame, ktoré som asi tak miliónkrát skomolila na neplače. Je to úžasná kniha, ktorú si chcem prečítať zas a dúfam, že tak urobím čo najskôr. Práve mám rozpozeraný seriál, ktorý vám taktiež vrelo odporúčam. Na našej škole je už zvykom, že sa každoročne koná Univerzitná noc literatúry. Každoročne sa čítajú knihy z nejakého vydavateľstva a tento rok to boli knihy z Absyntu, Braku a Inaque. Keďže téma mojej bakalárskej práce sa týka reportážnej literatúry, nemohla som odolať 30% zľave a kúpila som si knihu Eben od Ryszarda Kapuścińského, ktorá bola na podujatí aj čítaná. Práve toto čítanie ma podporilo a knihu som si domov odniesla s obrovskou radosťou. Posledné dve knihy sú recenzné výtlačky z vydavateľstva Slovart. Sú to Grafitové dievča od Miroslavy Varáčkovej, ktorú som už čítala a zrecenzovala, a potom je Netvor je zver od Peternelle van Arsdale. Túto som prečítať ešte nestihla, ale nahliadla som do nej a prečítala úvod, ktorý ma uchvátil! Neviem sa dočkať, kedy túto knihu prečítam celú!



nedeľa, 7. mája 2017

RECENZIA: Marina Stepnovova - Bezbožná ulička

Autor: Marina Stepnovova
Originálny názov: Bezbožnyj pereulok
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 232
Rok vydania: 2017
Edícia: MM
Hodnotenie na Goodreads: 3.87
Hodnotenie: 4/5

Igor Ogariov už od útleho detstva cítil tlak zo strany rodičov, školy ba až celého Ruska. Preto sa usiloval žiť svoj život inak. Postaviť ho presne naopak a podľa svojich vlastných predstáv. Život na moskovskom predmestí ho ovplyvnil rovnako ako aj armáda. On však vyštudoval medicínu, stal sa úspešným lekárom, oženil sa a žil svoj stereotypný obyčajný život. Avšak keď stretol ju, život sa mu obrátil naruby. Maľa sa stala svetlom jeho života. Zrazu nachádza to, čo mu celý život uniká, nachádza farbu každého dňa. Vďaka nej spoznáva ako chutí život a nie len v Rusku, ale niekde kde si myslel, že sa nikdy nedostane. Zrazu sa ocitá v Taliansku, ktorému taktiež predstaví jeho milá, no nie len to...

Marina Stepnovová je predstaviteľkou súčasnej ruskej prózy, ktorá je naozaj rôznorodá. Jej román Ženščiny lazarove (v češtine vyšlo pod názvom Lazarovy ženy) získal obrovský úspech a bol nominovaný na rôzne prestížne literárne ceny. Marina vyrástla v lekárskom prostredí a chcela sa stať doktorkou, no nakoniec ju opantala literatúra. Túto črtu čitateľ vníma aj v knihe Bezbožná ulička. Je to román, ktorý je výborne napísaný a jeho dej čitateľa vtiahne do seba. Mňa čítanie tejto knihy veľmi ovplyvnilo, aj keď to nebolo najlepšia ruská kniha akú som kedy čítala. No má v sebe obrovskú množstvo úžasných myšlienok, z ktorých ma niektoré tiež pobavili. Osobne si myslím, že túto knihu bude každý čitateľ vnímať inak a zoberie si z nej niečo iné. Pre mňa to bolo vnímanie života, ktoré autorka spracovala vynikajúco. Táto téma sa tam obmieňa a vnímame životné zmeny spracované na príklade hlavného hrdinu. 

Duša zošľahaná dočervena, do mäsa, takmer až do kosti. 


Postavu Igora Ogariova čitateľ spozná naozaj do detailov. Príbeh bol napísaný tak, aby ho predstavil od útleho detstva až po dospelosť, no zároveň predstavil prostredie, rodičov a okolie, ktoré ho ovplyvnilo. Sledujeme vývoj človeka v domácom, teda rodinnom prostredí. Ako vníma svojich rodičov, školu, armádu či jeho názory na svet. Ogariov vpadá do milostného trojuholníka, kde je ženatý, no jeho myseľ opantala Maľa. Zároveň sledujeme jeho názory na cestovanie, konkrétne na Taliansko a spoločne spoznávame iné prostredie. Maľa je jeho presným opakom, je to v podstate ešte dievča. Jej povaha je veľmi voľnomyšlienkárska, slobodná hlavne duchom a trochu iná. Veľmi sa mi páčil jej vývoj, no aj nečakaný koniec. Na ich vzťahu autorka spracúva tému bezbožnosti. Priveľká sloboda akoby narážala na to, že nežijú len pre seba. Túto tematiku vložila do symbolu "bezbožnej uličky", na ktorej je postavený celý príbeh. 

Prečo teraz, prečo nie pred dvadsiatimi rokmi, no dobre, tak aspoň pred desiatimi? Prečo mne? Za čo? Prečo je to také bolestivé? Prečo, doparoma, tá láska tak bolí?

Ako som už spomenula, Bezbožná ulička je kniha, ktorá čitateľovi predstavuje pojem ruská duša. Máme možnosť spoznať a pochopiť ruský spôsob života, ktorý sa môže zdať veľmi vzdialený, no aj veľmi blízky. V edícii MM opäť vyšiel skvost, ktorý je úžasne premyslený a má výborné spracovanie. Veľmi ma prekvapila autorkina štylistika, ktorou ma doslova vtiahla do príbehu. Predstavuje nám akýsi "most do Ruska", aby sme spoznali prostredie štátu, o ktorom panuje nejeden mýt. Príbeh Ogariova, ktorý sa cíti ako vyvrheľ spoločnosti čitateľovi ponúka zažiť si na vlastnej koži to, aké je to byť odcudzeným. Myslím, že Bezbožná ulička je kniha, ktorá je výborne napísaná, má skvelé posolstvo a zároveň vierohodne predstavuje ruské prostredie. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart

sobota, 29. apríla 2017

RECENZIA: Jay Asher - Mŕtve dievča neklame

Autor: Jay Asher
Originálny názov: Thirteen Reasons Why
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 240
Rok vydania: 2017
Hodnotenie na Goodreads: 4.05
Hodnotenie: 5/5

Hannah Bakerová je mŕtva. Smrť tínedžerky šokovalo okolie, veď ešte nedávno ju všetci stretávali v škole, na večierkoch či v predajni jej rodičov. No dnes je to už inak. Jej spolužiak Clay Jensen jedného dňa pred dverami nájde zvláštnu škatuľu. Keď ju otvorí nájde v nej magnetofónové pásky, ktoré nahrala práve Hannah, do ktorej bol tajne zaľúbený. Jej samovražda všetkých prekvapila a tieto nahrávky obsahujú trinásť dôvodov prečo. Jedným z dôvodov je práve Clay, no on nerozumie ako sa tam mohol ocitnúť. A tak sa rozhodne stráviť noc počúvaním týchto pások a sleduje jej slová po celom meste. Odkrýva tajomstvá, ktoré patria nielen Hannah, ale ich spolužiakom. A Clay spoznáva bolesť jedného dievčaťa...

Mŕtve dievča neklame je jednou z najkultovejších kníh súčasnej americkej literatúry. Vyšla pred desiatimi rokmi a odvtedy je o nej stále počuť. Pomohol tomu aj seriál, ktorý práve odvysielal Netflix. Ja som po nej pokukávala už niekoľko rokov a keď som sa dozvedela, že sa konečne pripravuje slovenské vydanie, nemohla som sa dočkať. Je to síce veľmi útla kniha, ktorá má len niečo vyše dvesto strán, no ja som si jej čítanie užívala hneď tri dni. Musím vám rovno povedať, že táto kniha stojí za prečítanie, pretože je výborne napísaná a je veľmi dôležité ju pochopiť. Ak ju len tak povrchne prečítate a nezamyslíte sa nad tým, čo chcela povedať, nič vám nedá. No je to dielo, ktoré práve môže poučiť a čitateľa zaujať svojou hĺbkou. Mňa osobne to dostalo, pretože ma to chytilo za srdce a stále mám niektoré pasáže v hlave. O tejto knihe sa s kamarátkami stále rozprávame, pretože je to niečo, čo jednoducho má veľmi hlboký význam a všetky nás veľmi poznačila.

Jediní dvaja ľudia, ktorým som skutočne dôverovala, sa mi nakoniec otočili chrbtom. 

Hannah je hlavná hrdinka, o ktorej som najprv nevedela, čo si mám myslieť. Je to zvláštne dievča, ktoré si dosť prežilo. Každou kapitolou sa čitateľovi viac a viac odhaľuje. To sa mi na nej veľmi páči. Jej príbeh je veľmi emotívny a silný, má moc nad čitateľom, ktorý doslova potrebuje vedieť viac. U mňa to tak bolo, jednoducho jej príbeh je ako droga, nesmierne návykový. Každou nahrávkou rozpráva o niekom ďalšom, vďaka tomu čitateľ spoznáva jej spolužiakov Niektorí sú úplní idioti, ktorí sa vyburujú na nevinných. Potom tu je dievča, ktoré nik nečaká a na samom konci každého prekvapí. A potom tu je Clay, ktorý pozná všetkých, no nie z tých stránok, o ktorých rozpráva Hannah. Čitateľ vlastne nevie aký je on, no zisťuje jeho vzťah k Hannah a všetky spomienky na ňu. Práve to robí príbeh zaujímavým a jedinečným, čiže je to veľmi dobre spracovaná a zaujímavá kniha. 

Ak to mám zhrnúť, Mŕtve dievča neklame je kniha, ktorú budem pravdepodobne čítať stále dookola. Je to román, v ktorom pri ďalšom čítaní nájdete niečo nové. Ja sa neviem dočkať, kedy si nájdem čas na ďalšie prečítanie tejto kultovej knihy. Určite si ju užijú milovníci Charlieho malých tajomstiev, pretože je to rovnako úžasná kniha. No táto kniha má naozaj silný odkaz, ktorý treba prijať a pochopiť. Rozhodne vám túto knihu odporúčam, lebo si myslím, že je určená naozaj pre každého. Ja som si čítanie naozaj užila a je to jedna z najlepších kníh tohto roka. Myslím, že o knihe Mŕtve dievča neklame ešte určite budete počuť, takže rozhodne neváhajte! Je to totiž jeden nevšedný, krutý, surový príbeh, ktorý si zaslúži vašu pozornosť. 

PS: Už ste videli seriál?

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart

pondelok, 24. apríla 2017

Kultúrny marec

Myslím, že každý z nás má rád kultúru. Raz za čas ideme do kina, divadla, na výstavu či len sa zúčastníme nejakého podujatia. U mňa to je dosť časté, mám rada besedy, filmy, divadlo, koncerty atď. Marec je mesiac knihy a aj preto som sa zúčastnila hneď niekoľkých besied, no aj iných podujatí.
Prvého marca sa v Banskej Bystrici konala cestovateľská beseda o Islande, ktorú viedla Terezita, ktorú určite poznáte z jej blogu. Ja som ju v tej dobe poznala len z internetu a hanbila som sa jej pozdraviť (ale zamávala som jej), takže som s ňou žiadne slovo neprehodila. Ale jej rozprávanie ma naozaj upútalo a jej zážitky boli naozaj úžasné. Ak máte možnosť sa zúčastniť niečoho podobného, rozhodne neváhajte. Hneď na druhý deň, druhého marca, som sa vybrala so spolužiačkou do žilinského Artfora, kde sa konal Literárny večer. Témou bola Wisława Szyborska, poľská poetka, ktorá v roku 1996 získala Nobelovu cenu za literatúru. Hosťom tejto besedy bola Silvia Kaščáková, ktorá preložila zbierku Veľké číslo. Táto beseda bola veľmi zaujímavá v tom, že sa niesla v komornom duchu, keďže na ňu prišlo len pár ľudí, ale tiež sme sa mohli veľa pýtať a diskutovať. Tiež sme vyrábali povedzme pohľadnice, pri ktorých sme sa inšpirovali práve pani Wisławou, ktorá ich vyrábala a rozdávala svojim hosťom.
 V tomto období prišiel do kín nový slovenský film Únos, ktorý rozoberal tému únosu syna prezidenta Michala Kováča. Mňa naň vytiahli kamaráti a priznám sa, že ma veľmi oslovil. Predtým som si trošku prečítala o tejto téme, keďže si ju nepamätám, lebo som sa v tomto období len narodila. No práve ten film mi umožnil sa ponoriť hlbšie do tejto udalosti, ktorá v súčasnosti zažíva obrovský rozmach. Film to bol spracovaný veľmi dobre, páčilo sa mi obsadenie a myslím, že film získal patričný úspech. Ak ste ho ešte nevideli, určite si ho nenechajte ujsť. Trošku neplánovane som sa hneď deň na to zúčastnila ďalšej cestovateľskej besedy, tentokrát s Tomášom Kubíkom. On porozprával vcelku hojnému počtu účastníkov o svojich cestách. Začal zážitkami z cesty, keď sa s kamarátom vybral stopom na juh Španielska, pokračoval Patagóniou a tiež nezabudol spomenúť Island. Jeho cesty väčšinou boli veľmi nízkonákladové, keďže väčšinou stanoval, išiel pešo alebo stopoval. Zároveň to bolo veľmi vtipné a tiež nám ukázal jeho úžasné fotky, ktoré boli naozaj úžasné.
Potom som si dala trošku pauzu, ale v druhej polovici mesiaca som to rozhodne dobehla. 18. marca bol v Banskej Bystrici koncert skupiny Billy Barman a speváčky Katarzie, ktorý sa tam zastavili vrámci ich turné Veľký čínsky tour. Tento koncert bol naozaj výborný, aj Katarzia aj Billy Barman boli výborní! S kamarátmi sme sa naozaj zabavili a ak týchto interpretov nepočúvate, naozaj vám ich odporúčam. Potom (20. marca) sme sa mali povinne zúčastniť Prekladateľského soirée s Jánom Navrátilom, ktorý preložil Sklenený zvon od Sylvie Plath či Brooklyn od Colma Toíbina. Bolo to naozaj veľmi zaujímavé, obzvlášť preto, lebo som obe tieto knihy čítala a zároveň som sa dozvedela viac zo zákulisia prekladu. 
Deň na to som sa zúčastnila besedy do Sylviou Galajdou, taktiež prekladateľkou z poľského jazyka, ktorá tiež preložila verše Wisławy Szymborskej a to zbierku Trochu o duši. Táto beseda sa mi tiež veľmi páčila, keďže bolo veľmi zaujímavá (a rovnako aj to, kde som bola potom). V ten istý deň bola prednáške na našej katedre o Európskej únii v poľštine, ktorú viedol doktorand z Poľska, náš kamarát Hubert. Keďže na strednej škole som mala ekonomiku a veľakrát sme rozoberali práve túto tému, celkom ma to zaujalo. 
30. marca bola udalosť, na ktorú som sa tešila naozaj dlho a nesmierne si vážim, že som sa jej mohla zúčastniť. Je to beseda s Patrickom Nessom, ktorej ste sa určite mnohí zúčastnili. Možno už len z počutia viete, že bola naozaj nezabudnuteľná. Samozrejme, že som sa tam strápnila, ale to vám radšej nepoviem. Najlepšie snáď bolo, keď sa Patrick spýtal, kto pozerá seriál Class, kde som zdvihla ruku spolu s niekoľkými ďalšími ľuďmi a Patrick na nás ukázal a zakričal: "PIRATES". Takže určite chápete, že to bolo naozaj výborné!

Nejaké fotky:



nedeľa, 16. apríla 2017

RECENZIA: Marja Holecyová - Korene hriechu

Autor: Marja Holecyová
Názov: Korene hriechov
Vydavateľstvo: Fragment
Počet strán: 440
Rok vydania: 2016
Hodnotenie na Goodreads: 4.5
Hodnotenie: 5/5

Dvorná dáma baronesy Kataríny Ostrižičovej, Loriana, sa narodila ako obyčajná dcéra kuchárky Janka. Na prianie mladej šľachtičnej sa z nej stala vzdelaná mladá dáma, ktorá ju všade sprevádza. Spoločne si zvykli na život v Beluši, kde Loriana spoznáva kňaza Daniela, ktorý ju zasväcuje do tajov bylinkárstva a liečiteľstva. Panstvo však napadnú obávaní bratia Podmanický, Ján a Rafael, z ktorých sa stali lúpežní rytieri, ktorí spolu so svojimi hrdlorezmi rabujú uhorské zámky. Loriana sa dostala do rúk týchto násilníkov, no zachránil ju tajomný rytier Štefan. V celej svojej dievčenskej naivite sa doňho zamilovala a venovala mu všetko čo mohla. O niekoľko rokov zisťuje ako sa mýlila. No predsa len túžba si ju omotala okolo prsta a nechce sa vzdať svojej lásky. No to môže veľmi rýchlo viesť k hriechu...

Marju Holecyovú registrujem ako autorku už niekoľko rokov. V roku 2010 publikovala prvý diel úspešnej fantasy série Mariotovi dediči, ktorá ma v tom čase veľmi uchvátila. Rovnako aj nasledujúce tri pokračovania. Samozrejme dodávam, že je veľká škoda, že už nie sú dostupné. Koreňmi hriechov ma však autorka veľmi prekvapila. O vydaní som vedela už dlhšie a tak som sa rozhodla po knihe siahnuť. Marja spracovala historickú tému a príbeh zasadila do prostredia Uhorska 16. storočia. Musím uznať, že sa ich ujala majstrovsky. Veľmi sa mi páči jej štýl, jej lexika a tiež spôsob ako príbeh vyrozprávala. Je to kniha ktorá má 400 strán, čiže je dosť dlhá a myslím, že tento príbeh by síce mohol byť spracovaný v kratšom prevedení, no tak by stratil svoje čaro. Ja som si tento román veľmi užila, vlastne nemám tejto knihe čo vytknúť, pretože to bolo príjemné oddychové čítanie. 

Veľmi pozitívne vnímam aj postavy, ktorých príbehy sa mi páčili. Postavy Jána a Rafaela Podmanických sú historicky podložené. Naozaj boli lúpežnými rytiermi, ktorí drancovali Uhorsko. Rafael bol veľmi racionálne zmýšľajúci človek, ktorého charakter nebol najlepší, ale predsa len sa mi páčil. Páčilo sa mi, že nebol namyslený chlap s kopou peňazí, ktorý si môže robiť čo chce. Jeho o pätnásť rokov starší brat Ján bol veľmi skazený a poznačený výchovou. Jeho postavu bolo treba pochopiť. Jeho zámer čitateľ pochopí až na konci a zistí, že je to výborne prepracovaná postava. Baronesa Katarína bola plaché dievča, ktoré mi veľmi nesedelo. Podľa mňa bola veľmi ustráchaná, nevedela sa prejaviť a často si zvolila zlé rozhodnutia. Loriana, teda Janka, však bola hrdinka, ktorá sa mi veľmi páčila. Bola veľmi odvážna, milá, inteligentná osoba, ktorá si išla za svojim cieľom a chránila svojich blízkych. Postavy sa autorke naozaj podarili, myslím že pri nich zvládla aj otázku histórie, keďže pôsobili naozaj vierohodne. 

Korene hriechu hodnotím ako výborne spracovanú knihu, ktorá si ma naozaj získala. Autorkina kreativita naozaj silno pracovala, keďže stvorila skvelý príbeh. Príbeh bol veľmi akčný, zamotaný a výborne gradoval. Myslím, že táto kniha zaujme aj milovníkov histórie, ale zároveň aj tých, ktorí majú radi zamotané romantické príbehy. Rada by som vyzdvihla autorkin štýl, ktorý považujem za veľmi podarený a od čias Mariotovych dedičov sa naozaj vycibril. Pre mňa to bola skvelá kniha, ktorá sa mi naozaj páčila a môžem ju odporučiť ďalej. Dúfam, že autorka v blízkom čase napíše rovnako dobrú knihu ako Korene hriechu, ktoré si svojich čitateľov určite nájdu a verím, že ich aj ohúria. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke a spoločnosti Albatros. 

utorok, 4. apríla 2017

Mesačná chvastačka - MAREC 2017

Marec - mesiac knihy. Tretí mesiac v roku sa vždy nesie pod týmto podtitulom. Hneď na úvod sa priznám, že sa mi podarilo dosť prečítať 18 kníh, z ktorých hneď niekoľko bolo do školy. Boli tam básne, zbierky poézie, poviedky, romány atď. Celkom slušné spektrum. Marec sa tiež niesol v zmysle kultúry, ale o tom potom. Pribudlo mi tiež dosť kníh, z ktorých mám nesmiernu radosť. A keďže ich je celkom dosť (tiež 18), poďme na to!

Začnem štyrmi recenznými výtlačkami. Minulý týždeň mi prišli hneď dva kúsky. Prvým z nich je Grafitové dievča od Miroslavy Varáčkovej ako špeciálny recenzný výtlačok. Knihu som prečítala a zrecenzovala celkom rýchlo (teda na mňa), recenziu nájdete na blogu. Vychádza 12. apríla. Ďalšou je Apolónov pád: Utajené orákulum od Ricka Riordana, ktorej sa neviem dočkať. Tento týždeň ma doma čakal prírastok z Ikaru a to Poviedky o Rusku od Dmitrija Glukhovského, ktorú práve čítam. Posledným  recenzným výtlačok je Niečo viac od Patricka Nessa, ktorú som si vyzdvihla na bratislavskej besede a zároveň ju mám podpísanú, čo si nesmierne cením. Za recenzné výtlačky ďakujem vydavateľstvám. Tiež som dve knihy dostala. Začiatkom mesiaca mi kamarátka Dida povedala, že napísala a vydala knihu. Ja som samozrejme hneď musela vedieť akú a ona mi ju venovala. Je to krátka zbierka básní Tetovanie na srdci, ktorú len tak nezoženiete, no pre mňa má o to väčšiu hodnotu. Tiež ste možno zaregistrovali, že vydavateľstvo Absynt oslavovalo dva roky a ja som im v ich udalosti na Facebooku zapriala, za čo sa ma rozhodli odmeniť a prišla mi kniha Kolymské denníky od Jaceka Huga-Badera. 


A teraz si dáme kategóriu "nepúšťajte ma do antikvariátu, kníhkupectva... vlastne nikam". Začneme takto, nemala by som liezť do antikvariátu a to hlavne takého, kde majú celú miestnosť plnú kníh po 0,50€. Vojna a mier III, IV od Tolstoja z roku 1930 som tam nechať nemohla. Potom som tam objavila knihu Lord Jim od Josepha Conrada. Tento autor sa so mnou celkom vlečie, takže určite ho budem musieť počas štúdia na výške prečítať. Preto išiel so mnou. Poslednou knihou z prvého nákupu je Budapest do Babel, čo je zbierka poézie maďarskej autorky Ágnes Lehóczky preložená do angličtiny. Potom som tam s kamarátkou zavítala ešte raz a doniesla som si Bičianku z doliny a Tatarkov román Prvý a druhý úder. Neskôr som bola v Panta Rhei a kúpila som si Heart of Darkness od Josepha Conrada, ktorú aktuálne čítam v poľštine. Potom sme si s kamarátkou objednali poéziu v edícii z OZ Slniečkovo a to Neprítomnosť od Szymborskej a Do neba povedala od Billyho Childisha. Posledné dve sú Hrbáč I a II, ktoré som kúpila od Mati, ktorá ich predávala a ja som sa rozhodla ich zachrániť. 

Toto sú moje prírastky, z ktorých sa veľmi teším. Čo pribudlo vám?