pondelok 15. januára 2018

3x Bohovia Olympu


Rick Riordan - Znamenie Atény/Hádesov chrám/Krv polobohov
Fragment 2014/2015


Knihy Ricka Riordana sú známe takmer každému, kto aspoň trošku pozná young adult literatúru. Tento autor sa vo svojich knihách venuje rôznym bájam a mýtom. V sérii Bohovia Olympu zlučuje grécku a rímsku mytológiu, vytvára nových hrdinov a vracia sa k tým starým. Prvé dva diely Proroctvo a Neptúnov syn čitateľa výborne voviedli do problematiky, no a my sa ocitáme v čase, keď sa Percy a Jason so svojimi družinami stretnú a vyberú sa na spoločnú výpravu. Tretí diel sa sústredí na cieľ, kedy je ich úlohou nájsť stratenú sochu Atény. Tento diel je zaujímavý tým, že hrdinovia konečne spolupracujú ako väčší tím, kde sa často musia prispôsobovať, no prvoradé je držať spolu. Riordan má ten dar, že vie držať zápletku kompletnú a napínavú, preto sa čitateľ uprostred nezačne nudiť. A aj keď som knihu čítala už dávnejšie, stále si viem predstaviť čo sa tam dialo a bavilo ma to. Jednoducho autorovi sa výborne darí tvoriť sériu plnú akcie. 

Štvrtý diel s názvom Hádesov chrám patrí medzi moje obľúbené zo sveta polobohov. Prvá séria o Percym Jacksonovi bola výborná, no Bohovia Olympu sú viac dobrodružní a už to nie je také mládežnícke. Akcia tu rastie a často sú tu temné scény. Hádesov chrám je toho dôkazom. Hoci je to výborná kniha, kým som ju prečítala, trvalo mi to, lebo som naozaj nestíhala. Diel je spojený s Hádesom, teda gréckym bohom podsvetia a preto sa tu veľmi časti vyskytuje Nick. Posun jeho postavy je obrovský, z malého chlapca, ktorého sme stretli kedysi dávno, sa stáva takmer muž odhodlaný pomôcť svojim priateľom. Celá zápletka tohto dielu bola výborne premyslená a pútavá, knihu je preto veľmi ťažké odložiť. Tu bolo skvelé to, že dej sa uberal dvomi smermi, keďže aj hrdinovia boli podelení. Rickovi to opäť raz vyšlo, páčilo sa mi, že dal priestor mojim obľúbeným postavám a kniha rozhodne patrí medzi tie lepšie z tejto série. 

V závere celej série, teda v Krvi polobohov, sa vydávame na poslednú výpravu lode Argo II a cieľom hrdinov je aby zabránili prebudenie matky Zeme. Tento diel môžem označiť ako výborné vyvrcholenie skvelej série, ktorú som si naozaj užila. Bavila som sa, čítalo sa to rýchlo, bolo to dynamické a napínavé. Postavy boli výborné, každá z nich si našla tú svoju cestičku, či už veselú, či nie. Mojim obľúbeným zostal Nico, jednoducho to bol hrdina a bol super. Aj keď priblížil sa k nemu Leo, lebo tento chalan má geniálne nápady a to čo navyvádzal, to bolo skvelé. Ak ste náhodou ešte nepočuli meno Rick Riordan, môžem vám vrelo odporučiť každú jednu knihu, ktorú tento ujo napísal. A to ich napísal naozaj dosť. Druhú sériu zo sveta polobohov ukončil bravúrne a ja stále nemám nič negatívne, čo by som povedala. Hurá do čítania! 

Za knižky ďakujem spoločnosti Albatros

piatok 12. januára 2018

RECENZIA: Paolo Cognetti - Osem hôr


Paolo Cognetti - Osem hôr
Odeon 2017

Rodičov mladého Pietra spojili hory. Spoznali sa tam, zobrali, no teraz sú len otrávení súčasným Milánom, pričom jeho matka pracuje ako zdravotná sestra. Otec je chemik, ktorý sa každý večer vracia domov v zlej nálade. Keď však objavia dedinu Grada, ktorá sa nachádza pod masívom Monte Rosa, znovu nachádzajú stratený pokoj. Pietro tu trávi letá, túla sa po okolí, no nezabudnuteľným sa stane až to, keď stretne rovesníka Bruna. Začína tak priateľstvo, ktoré pretrvá roky. Spolu skúmajú okolie, objavujú nové chodníky a Pietro zároveň začína skúmať hory so svojim otcom. Tento čas strávený s otcom je jediné obdobie, kedy ho mohol reálne spoznať mimo pochmúrnych večerných dialógov. Život ide ďalej, rozdelil chodníky chlapcov, no opäť ich spojí. Niektoré priateľstvá totiž nemiznú ani po rokoch a vedú k sebapoznaní. 


Kniha Paola Cognettiho urobila na slovenskom aj českom literárnom trhu rozruch. Zo všetkých strán sa hrnuli pozitívne hodnotenia, český Odeon ju dokonca vydal ako 200. zväzok edície Svetová knižnica. V Taliansku sa román ocitol v nomináciách hneď niekoľkých ocenení, bo dokonca niektoré aj vyhral. Na knižnom veľtrhu vo Frankfurte dokonca patril medzi tie najžiadanejšie tituly. Preto keď vyšiel slovenský preklad, nevedela som odolať. Talianski autori totiž teraz dobývajú svet, veď sa pozrieme na takého Paola Giordana či Elenu Ferrante. Kniha mi padla do rúk vtedy, keď som potrebovala zbaliť veci a vypadnúť do prírody, no nebolo to možné. Autor úžasne vykresľuje prostredie hôr, malebnej dediny, ale aj časti kedy sa ocitáme v meste. Páčilo sa mi, že autor rozoberá dlhší časový úsek, preto sledujeme vývoj celého príbehu, no hlavne postáv. 

























Hlavný hrdina je Pietro, ktorého sledujeme od útleho veku. Môžeme si všimnúť ako vníma svojich rodičov, jeho osobný rozvoj aj to ako sa pasuje so životom. Nemalo by nám uniknúť, že občas nevie kam sa ubrať, čo robiť a iné aspekty. Je to jednoduchý človek, no veľmi zaujímavý faktor je to, že doma sa cíti práve v horách a domov mu evokuje Bruno. Páčil sa mi vzťah, ktorý medzi nimi vznikal a postupne rástol. Takto si totiž predstavujem najlepších priateľov, ktorí aj keď sa roky nevidia nezabúdajú na seba a vždy si majú čo povedať. Obaja boli veľmi pokojní, no Bruno vedel vybuchnúť a práve ten svoj prirodzený svet videl v horách - na rozdiel od Pietra, ktorý sa vedel prispôsobiť životu v meste. Aj v dospelosti sa vedeli podržať, čo sa mi na tom veľmi páčilo a evokuje to vo mne priateľstvo, na ktorom treba pracovať. 























Cognettiho skvelo vycibrený štýl, doplnený výborným rozprávačom, ktorý vtiahne čitateľa do deja a v prvou vetou ho zaujme. Jeho Osem hôr je výborným príkladom úžasného súčasného románu, ktorý ponúka čitateľovi útek do imaginárneho sveta, ktorý vytvára tajomnom hôr. Pre mňa to bola jedna z najlepších kníh minulého roka, ktorá vyšla v tom správnom období. Taliansky román ponúka výlet do hôr, prepracované postavy, skvelý dej a vyvrcholenie, ktoré je nesmierne uspokojivé, preto kniha prináša úžasný čitateľský zážitok. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Fotografie patria Miške P., ak si chcete prezrieť ďalšie fotografie hôr a ciest, pozrite si jej Instagram - https://www.instagram.com/michaelaperi. 

štvrtok 11. januára 2018

Knižné prírastky - SEPTEMBER 2017

Už sme si aj zvykli, že septembrové prírastky sa píšu prvého novembra. Október bol veľmi hektický, takže som toho veľa nestíhala. Zároveň to stálo za to, lebo mám mnoho skvelých zážitkov. No a teraz sa vráťme ku knihám, ktorých je tu naozaj dosť. 

Môžeme začať knihami, ktoré som si kúpila, lebo výplata je na to aby sa míňala. Jednou z kníh, ktoré som si zadovážila je ďalšia reportáž a to Akoby si kameň jedla od Wojciecha Tochmana, ktorá autenticky predstavuje situáciu na Balkáne po vojne. Jedna kamarátka z Poľska mi už dlhšie odporúčala knihu Traktát o lúštení fazule od Wiesława Myśliwského, ktorá vyzerala veľmi zaujímavo a preto som si ju zadovážila. Na Internete som potom našla Pianistu  za 2 eurá a tak bol môj. Okrem toho som sa zúčastnila knižnej burzy, kde som našla veľa pokladov - Katarínu od Dostojevského, Prútené kreslá od Tatarku, Denník z vesmíru od Lema, Pána Wołodyjowského od Sienkiewicza, V púšti a pralese od Sienkiewicza, Uhryznutie anjela od Krusanova a O čom hovoríme, keď hovoríme o láske od Carvera. Okrem toho mi kamarátka venovala Hru o tróny v poľštine.

Posledná kategória sú recenzáky. Vydavateľstvo Slovart mi poslalo tri knihy a to Vrahyňu proti impériu, Pyra a Pod vodou/Pod zemou. Albatros úžasné Kroniky boľševizmu, Kaziměsti a Krverůž. Z Ikaru prišla nádherná kniha Osem hôr od Paola Cognettiho. Posledné dve knihy sú z vydavateľstva Absynt a to Papuša a Cigán je Cigán

To sú veľmi rýchle septembrové novinky. Čo pribudlo vám?

pondelok 1. januára 2018

Knižná výzva 2018

Rok 2018 sa práve začal, môžeme začať čítať!

JANUÁR
1. Wojciech Tochman - Eli, Eli
2. Štefan Moravčík - Povesti o slovenských hradoch
3. Juraj Červenák - Mŕtvy na pekelnom vrchu
4. Kristen Roupenian - Cat person
5. Paveł Smoleński - Šče ne vmerla i ne vmre

piatok 29. decembra 2017

RECENZIA: Cassandra Clare - Polnočná dáma

Autor: Cassandra Clare
Originálny názov: The Midnight Lady
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 584
Rok vydania: 2017
Séria: Tajomná temnota
Hodnotenie na Goodreads: 4.48
Hodnotenie: 5/5

Keď mala Emma Carstairsová dvanásť rokov spolu so súrodencami Blackthornovcami sa jej podarilo ujsť pred útokom Sebastiana Morgensterna do Idrisu. Tam zistila, že jej rodičia umreli. Aj napriek naliehaniu aby študovala na Tieňoloveckej akadémii, Emma radšej prijme runu parabai spolu s Julianom a zostane bývať v Inštitúte v Los Angeles. O niekoľko rokov, keď majú obaja sedemnásť, v Los Angeles spôsobí rozruch séria tajomných vrážd. Medzitým sa z Emmy stala skutočná bojovníčka, ktorú nič nezastaví. Na telách zavraždených sa nachádzajú prastaré symboly a to sa jej nezdá. Ak chce záhadu rozlúštiť, musí zistiť kto zabil jej rodičov. Preto sa musí rozhodnúť, či chce poznať pravdu a pomstiť sa alebo bude stáť po boku Blackthornovcov.

Casssandra Clare už pred desiatimi rokmi stvorila svet Tieňolovcov. Tri série, niekoľko doplnkových kníh, film a úspešný seriál. Príbeh prvého dielu novej série Tajomná temnota je zasadený do obdobia niekoľkých rokov po Temnej vojne. Priznám sa, že Polnočnú dámu som čítala už po druhýkrát. Prvý raz som neodolala a prečítala ju krátko po vydaní, no a teraz v preklade. Spočiatku som mala problém si zvyknúť na iné postavy ako Jace s Clary či Will a Tessa, no rýchlo som sa oťukala. Príbeh sa veľmi dobre číta, keďže je akčný, pútavý a zaujímavý. Čitateľ, ktorý sa už vyzná v tieňoloveckom univerze si rozhodne príde na svoje. Autorka klasicky pridala veľa nových postáv, akcie a nebezpečenstva. Mňa to nesmierne bavilo, obzvlášť ma zaujalo to, že kniha ponúka lepšie nakuknutie do férskeho sveta, ktorý je veľmi lákavý. 

V Polnočnej dáme autorka predstavila veľa nových postáv, ale zároveň postavy, ktoré ako tak poznáme. Objavil sa v nej všetkým známy Magnus Bane, lebo bez neho by to ani nebola tieňolovecká kniha. S Emmou, Julianom aj ostatnými Blackthornovcami sme už stretli, no tu máme lepšiu možnosť spoznať ich. Emma dospela, vyrástla a stala sa z nej výborná bojovníčka. Veľmi sa mi páčila jej zvedavosť, odhodlanosť a tiež láska k jej blížnym. Často bola aj nerozvážna, čo nie vždy skončilo dobre. Zaujal ma tiež Julian, ktorý robil všetko pre svoju rodinu. Bol veľmi obetavý, ochranársky a odvážny. Tiež ma veľmi bavil Mark Blackthorn, ktorý bol spočiatku naozaj zlomený a nevedel čo so sebou. Postupne sa však jeho stav zlepšoval a čitateľ ho bližšie spoznáva. Rovnako sa mi páčili aj iné postavy ako napríklad Cristina, ktorá bola naozaj výborná. 

Polnočná dáma je kniha, ktorá je skvelým pokračovaním ságy. Má skvelý príbeh, ktorý je akčný, pútavý a čitateľa vtiahne do príbehu. Ja som ho veľmi užila, keďže trochu rozoberá tieňoloveckú históriu či príbehy. Autorka svoj svet opäť rozšírila, takže čitateľ si rozširuje znalosti postavách a zároveň zisťuje, čo sa dialo ďalej s už známymi hrdinami. Túto knihu odporúčam každému, kto čítal tie predchádzajúce, pretože ho určite ohromí. Tiež v nej meníme prostredie, keďže z New Yorku sa posúvame do Los Angeles. Nedávno v angličtine vyšlo pokračovanie tejto knihy pod názvom Lord of Shadows, ktoré v preklade vyjde budúci rok! Pre mňa to je kniha, ktorú som si naozaj užila a núti ma prečítať si jednu z mojich obľúbených sérii zas. Príbeh ponúka útek do iného sveta, ktorý vás donúti zabudnúť na ten smrteľnícky. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart

streda 22. novembra 2017

RECENZIA: Michaela Ella Hajduková - Dorianova kliatba

Autor: Michaela Ella Hajduková
Názov: Dorianova kliatba
Vydavateľstvo: Motýľ
Počet strán: 248
Rok vydania: 2017
Hodnotenie na Goodreads: 4.67
Hodnotenie: 4/5 

Dorian Wayne má všetko, čo by mal mať džentlmen v 19. storočí. Rád sa obklopuje umením, krásnymi ženami a plne si vychutnáva život. Cestu mu skríži Violette Reynardová, ktorej obrazy a talent mu úplne zatienia úsudok. Spoločné city mladá maliarka spojí obrazom, o ktorom ešte netušia ako ovplyvní ich osudy. O mnoho rokov neskôr žije v Londýne mladá, no osudom poznačená návrhárka Annabelle Evansová. Telefonát od známeho a mocného muža jej úplne zmení život, a to nielen súkromný, ale aj pracovný. Tieto dve ženy, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné, spojí osud tak akoby to ani jedna nečakala. Zahojí čas rany oboch alebo to bude úplne inak?

Mladá slovenská spisovateľka Michaela Ella Hajduková pripravila pre svojich čitateľov nový román. Už tradične rozšírila známu tému a tentokrát vychádzala z klasického románu Oscara Wilda Portrét Doriana Graya. V predchádzajúcich knihách sa napríklad venovala druhej svetovej vojne či Ľudovítovi Štúrovi. Hneď na úvod musím povedať, že autorka je výborná v striedaní časových rovín, príbeh sa totiž odohráva v 19. storočí a v súčasnosti. Čitateľ má možnosť spoznať viktoriánske prostredie, ale aj súčasný Londýn, ktoré sú opísané veľmi realisticky. Obe roviny sú výborne vyrozprávané a my si môžeme reálne predstaviť ako príbeh gradoval. Kniha je totiž veľmi dobre postupuje a dej skvelo odsýpa. Avšak podľa môjho názoru posledných približne 50 strán trošku zaostáva za zvyškom knihy. Avšak aj keď nepoznám až tak problematiku Wildovej knihy, myslím že autorka ju skvelo vystihla. Koniec môže čitateľa trošku zaskočiť či šokovať. Žiadna scéna románu nebola zbytočná, všetko bolo na mieste a Hajduková svoju prácu zvládla na výbornú

Keď sa presunieme k postavám, tie sa autorke veľmi podarili. Hlavného mužského hrdinu Doriana Wayne môžeme spoznávať v dvoch časových rovinách. Čiže za pochodu si môžeme všímať vývoj jeho postavy. Jeho staršie ja je sebavedomé (no nie prehnane) a občas trochu arogantné. Nebolo to až tak zrejmé, keďže ukazoval aj iné stránky. Páčil sa mi jeho vzťah k Violette, ktorá z neho robila lepšieho človeka. V druhej časovej rovine bol viac emancipovaný a tvrdší, musím priznať že sa mi vtedy páčil viac. Práve k Violette som si vzťah nevytvorila, aj keď ma zaujalo jej umenie. Viac sa mi páčila Belle, ktorá prezentovala umenie, bola silná a nezávislá. Autorka každú postavu výborne vykreslila a skvelo vystihla. Zaujali ma ich osudy a smer, ktorým sa vyvíjali.

Dorianova kliatba je veľmi dobre zvládnutá súčasná kniha, ktorá má čím zaujať. Či už sú to výborné postavy alebo striedanie časových rovín. Myslím, že autorka rozhodne svojich fanúšikov románom nesklame, keďže si stále udržiava výborné tempo príbehov Za mňa to je príjemné spestrenie slovenskej literatúry, lebo knihu som si naozaj užila. Nebola úplne stopercentná, no väčšina knihy bola pútavá, perfektne vyrozprávaná, aj keď záver bol trošku slabší. Pre nenáročného čitateľa to bude úžasná jazda. Mňa zaujala dávka nadprirodzena a tajomnosti, ktoré príbeh dopĺňaju. Zároveň sa tam stretneme s témou kliatby, ktorá je skvelo pretavená do príbehu. Preto môžem Hajdukovej knihu vrelo odporučiť rovnako ako jej predchádzajúce diela.
Za knižku veľmi pekne ďakujem autorke. 

nedeľa 8. októbra 2017

RECENZIA: Miroslava Varáčková - Drž ma, keď padám

Autor: Miroslava Varáčková
Názov: Drž ma, keď padám
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 200
Rok vydania: 2017
Hodnotenie na Goodreads: 5/5
Hodnotenie: 5/5

Kaťa chodí na strednú a jediné po čom túži je trocha voľnosti. Predsa len v jej veku je to pochopiteľné. No niečo také zostáva len v jej snoch. Jej otec je despota a alkoholik, preto okrem starostlivosti o sestru Zuzku a brata Ondreja je rada, že nájde drobné na základné životné potreby. Pre svojho otca sú súrodenci len príťažou a preto sa po smrti matky potĺkajú životom sami. Nikto ani len netuší, čo sa u nich doma deje, keďže nechcú skončiť v decáku. Kaťa sa spolu s bratom Ondrom snaží dať čo najviac najmladšej Zuzke, no to ich stojí veľa a tak prichádzajú o vlastné súkromie. Kaťa však narazí na chalana, ktorý jej nedá spávať, no to len zhoršuje situáciu doma. Ak chcú nájsť pokoj, musia vypovedať pravdu. No za tú sa obvykle najviac pyká.

Mirka Varáčková vo svojej najnovšej knihe podala reálnu výpoveď súčasného sveta. Poukazuje na to, že nám stačí akási pokrivená realita a pred skutočnosťou zatvárame oči. Autorka vo svojich románoch pravidelne čerpá z tém, ktoré nútia ľudí myslieť. Ani v trinástom románe nestráca kreativitu a opäť prináša výborne spracovanú knihu. V nej sa zamerala na alkoholizmus a domáce násilie, okrem toho zapichla aj do skrývania problémov a klamstiev. Aj takáto náročná téma autorku nezastavila a jej sa ju podarilo výborne spracovať. Číta sa to veľmi dobre a čitateľ má možnosť sa zamyslieť, či sa v dnešnej spoločnosti musia diať takého veci. Celý príbeh je totiž veľmi uveriteľný a vlastne sa môže diať niekde v našom okolí.

Počkala som, kým sa nm stretnú pohľady, v nádeji, že v tom jeho zbadám náznak strachu. Skrytého, ktorý nechce pred nikým, dokonca ani predo mnou ukázať, lebo sa zaň hanbí, lebo ho považuje za znak slabosti a zlyhania. Ale nie. Nebol tam. Žiadny strach.  Žiadne obavy. Iba tvrdosť, hnev a túžba žiť normálnym životom.

Celý príbeh predstavuje Katarínu a jej rodinu. Dostávame sa pohnutého sveta, kde matka zomrela a otec je despotický alkoholik. Starší súrodenci sa snažia spraviť túto realitu ľahšiu pre najmladšiu Zuzanu. Obaja sú veľmi obetaví, no zároveň chránia jeden druhého. Katka hľadá útočisko a nájde ho v susedovi Marekovi. O svojich problémoch rozpráva len čiastočne, viac sa dozvedáme z jej zážitkov a myšlienok. Čitateľ má tak možnosť spoznať hrdinku, ktorá sa snaží byť čo najsilnejšou, no v jej mysli vidíme aké je to naozaj a čo všetko ju to stojí. Autorka sa v tomto smere výborne predstavila a kniha tým dostala iný rozmer. Výborne tiež vykreslila jej brata, ktorý sám seba stav do pozície hlavy rodiny a často je to práve on, kto sa obetoval. Zaujímavou postavou bol otec, ktorý predstavuje typického antihrdinu. Príbeh teda môžeme brať aký klasický "boj" dobra so zlom postavený na príklade obyčajnej rodiny. Postavy boli výborne napísané, so skvelými charakterovými črtami a silnými vypätými príbehmi. 

Dvestostranový príbeh Mirky Varáčkovej ponúka aktuálny reálny príbeh, ktorý je pútavý od prvého slova. Zamerala sa totiž na témy, o ktorých by sa malo hovoriť. Mirka do svojich kníh vkladá niečo, čo ma vždy donúti zahĺbiť sa do príbehu, z ktorého kúzla sa neviem vymaniť až kým sa nedostanem k poslednej vete. Drž ma, keď padám je výborne napísaný počin autorky, ktorý ponúka čitateľovi si urobiť vlastný názor a nájsť v ňom niečo svoje. Mňa dostalo a myslím, že autorka to zvládla na výbornú. Ak si myslíte, že to nie je kniha pre vás, rozhodne ju vyskúšajte, lebo naozaj neoľutujete. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart