streda, 16. augusta 2017

RECENZIA: Andrzej Stasiuk - Východ


Autor: Andrzej Stasiuk
Originálny názov: Wschód
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 216
Rok vydania: 2017
Edícia: MM
Hodnotenie na Goodreads: 3.73
Hodnotenie: 4/5

Magický východ. Tak nejak nás všetkých ovplyvňuje, priamo či už nepriamo. Či už práve každého z nás, ale poľského spisovateľa a vydavateľa Andrzeja Stasiuka, určite. Keď mal možno pocestovať do Paríža alebo Kišiňova, vybral si moldavskú metropolu. No neskončil len tam, putoval ďalej, na Sibír, periférie Ruska až do Číny. V knihe Východ prezentuje svoje postrehy, myšlienky a zápisky. Nezobrazuje len zážitky z ciest, ale tiež sa vracia do detstva, spomína na politické zmeny a tak ďalej. Taktiež vychádza z vojnových zážitkov svojich prarodičov. Predstavuje jeho sebareflexie, kde prezentuje svoje názory na svet a vychádza práve zo svojich východných skúseností. 

Poľská literatúra je v tej svetovej už známym pojmom. Štyria laureáti Nobelovej ceny za literatúru, svetovo známa reportážna literatúra a mnohí ďalší autori. Mojim obľúbeným je práve Andrzej Stasiuk, ktorého knihy sú prekladané do mnohých svetových jazykov. Čítala som Taksim a Haličské poviedky, ktoré sa mi veľmi páčili. Rovnako to je aj s Východom, lebo to bola výborná kniha, hoci Taksim zostáva mojou najobľúbenejšou. Jeho novinka je však trochu iná ako diela predchádzajúce. Predstavuje východný svet, ktorý ovplyvnil politikou Slovensko, ale i Poľsko. Autor tu spomína vážne témy, no často aj situáciu nadľahčuje. Stasiuk je majster slova a štylistiky. Jeho knihy často čerpajú z primárnych tém, no sú majstrovsky zvládnuté.

Pre nich to bol Východ - a Východ si jednoducho zaslúžil to, čo dostával. 

Autor čitateľa berie na cesty a umožňuje mu lepšie spoznať jeho vlastné myšlienkové pochody či vlastnosti. Seba tituluje pozíciou strážnika, teda akoby sledoval čo deje, spracúva to a posúva ďalej aj v podobe literárnych príbehov. Zaujímavou časťou je, že nečerpá len z histórie nedávnej, ale aj tej dávnejšej. Teda sa vracia do svojho detstva či spomienok jeho príbuzných. Vďaka tomuto prezentuje svoje prvé vlastné výpravy. Opisuje Poľsko a vychádza zo zážitkov, ktoré posúva ďalej. Naráža do politickej situácie, nepriamo spomína cestovný ruch, ale i kultúru. Zameriava sa na nátury ľudí, ktorých stretáva a porovnáva ich. Okrem pozície strážnica preberá aj pozíciu svedka. Teda sleduje či už situáciu poznačenú totalitným režimom, ale tiež ľudské reakcie. Keďže hlavnou témou je každodenný svet, spomína aj obyčajných ľudí. Vo svojich knihách totiž neprezentuje nikoho znamenitého, ale skôr jednoduchého človeka.

Musel som sa presvedčiť, že moja história je fragmentom niečoho väčšieho. 

V knihe Východ je hlavnou ideou čas, a to či už plynie rýchlo alebo pomaly. Vďaka tomuto prvku môžeme vnímať, kde sa autor posúva, kam smeruje a kde vedú jeho cesty. Rozhodne môžeme povedať, že autor zostal verný tradícii svojich kníh, no zároveň sa posunul ďalej. Opäť sa snaží čitateľa zaujať a vtiahnuť na jeho cestu. Zároveň prezentuje výbornú skladbu a lexiku. Východ prezentuje tajomstvá sveta a cestovania. Nie je jednoduché porozumieť autorove myšlienkové pochody, hoci sa ich snaží čo najjednoduchšie vysvetliť. Pre mňa bol Východ fascinujúcim čítaním, no ktoré som sa dlhšie tešila. Autor ma nesklamal a dostala som všetko, čo som chcela. Porovnáva Východ zo Západom, no zároveň sa drží témy ciest a času. Predstavuje výborný príbeh o zmenách, či už politických, ale aj tých ľudských. Berie nás na mnohé časti sveta a núti nás zamýšľať sa nad životom. Rozhodne je to kniha, ktorá si zaslúži pozornosť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart

streda, 9. augusta 2017

REPORTÁŽ #1

Svetlana Alexijevič - Vojna nemá ženskú tvár
Absynt 2015

Svetlana Alexijevič vo svojej knihe rozobrala už známu tému vojny, no zamerala sa na niečo úplne iné. Sú to pohľady žien, ktoré ju zažili na vlastnej koži, či už ako sestričky alebo mnoho iných funkcií, ktoré zastávali. Sú to vlastne spomienky týchto žien, ktoré to nevzdali a bojovali za svoju vlasť a presvedčenie. Autorka spracovala reálne pocity týchto žien, donútila ich spomínať na obdobie kedy nevedeli, či sa ráno zobudia. Celá kniha je vystavaná na naozaj ťažkých spomienkach a útočí na čitateľove city. Nie je to však nič povrchné, vymyslené alebo hlúpe, ale úplne reálne. Táto kniha prvý raz vyšla v 1985, po slovensky päť rokov na to. Absynt vydal kompletnú knihu a keď som ju začala čítať vo vlaku, tie príbehy a zážitky ma pohltili. Určite sa k nej vrátim ešte veľakrát, no už na prvý raz som zostala v nemom úžase, pretože táto kniha otvára oči. Zobrazuje vojnu tak reálnu, že človek naozaj pochopí, že niečomu takému sa musíme vyhýbať.

Ryszard Kapuściński - Eben
Absynt 2016

Za zakladateľa poľskej reportážnej školy je považovaný Ryszard Kapuściński, ktorý je svojimi prácami známy po celom svete. O čom som netušila, ale jeho knihy vyšli v slovenskom preklade už dávnejšie. Ešte pred vydaním v Absynte, Eben vyšiel v 2003 v Kalligrame. Ja som sa k tejto knihe dostala na Univerzitnej noci literatúry, kde z nej čítali úryvok. Ten úryvok sa mi tak vryl pod kožu, že mi stáli všetky chlpy, ešte aj tie oholené. Príhoda s kobrou, ktorá bola čítaná ma donútila kúpiť túto úžasnú knihu. Táto reportáž predstavuje v porovnaní s Alexijevičovou úplne iný svet - Afriku. Pre mňa je to niečo úplne neznáme, poznám čo-to zo školy, no Kapuściński zobrazuje reálne 20. storočie, politické zmeny, ako sa menili hranice a mnoho iného. Vďaka tejto knihe som sa veľa dozvedala, no zároveň som zostala uchvátená ako autor výborne spracoval svoje zážitky a preniesol ich do knihy. Rozumiem prečo je považovaný za kráľa reportáží, keďže tie jeho sú jednoducho geniálne.


Jacek Hugo-Bader - Kolymské denníky
Absynt 2017

Rusko je obrovský štát s ešte väčším vplyvom. Jednou jeho časťou je práve Kolyma, ktorá sa nachádza v severnej časti Sibíri. Jacek Hugo-Bader sa vybral práve tam, putoval po kolymskej ceste a spoznával túto zabudnutú časť sveta. Tento autor je trochu iný ako dvaja predchádzajúci. Nedáva si servítku pred ústa, ale čitateľom predstavuje všetko čo zažil. A zároveň predstavuje ľudí, ktorí sem boli násilne privlečení a nútení pracovať v lágroch, no a nakoniec tu zostali. Často to boli ľudia, ktorí boli nevinní, no nepozdávali sa režimu. Táto kniha ma nútila sa pýtať na gulagy a lágre ľudí z Ruska, no tí o tom takmer nič nevedeli. Vedia, že gulagy boli, no nič viac. Bader nás núti zamýšľať sa, no prezentuje to veľmi dobrým štýlom, ktorého sa neviem nabažiť a chcem viac. Potrebujem vedieť viac o gulagoch, Sibíri aj Kolyme. Preto som neodolala a siahla po Solženicynovi, ktorý je po Baderovi akýmsi povinným čítaním o tejto téme. 

piatok, 4. augusta 2017

RECENZIA: Michaela Ella Hajduková - Nepriznaná

Autor: Michaela Ella Hajduková
Názov: Nepriznaná
Vydavateľstvo: Motýľ
Počet strán: 238
Rok vydania: 2017
Hodnotenie na Goodreads: 5.0
Hodnotenie: 5/5

Daniela Dubnická je umelecký pseudonym docentky a spisovateľky, pod ktorým píše historické romány. Po nečakanej udalosti sa rozhodla odísť z univerzity, vďaka čomu sa čoraz viac uzatvára do seba. Cíti, že akoby stratila kúsok seba. No nečakane dostáva návštevu, ktorá ju inšpiruje v písaní, no nedá jej spávať. Tak sa dostáva na cestu, ktorá jej hádam prinavráti pokoj. Táto cesta ju unáša do dejín nie až tak dávnych, no musí rozlúštiť čo sa naozaj stalo. Jej úlohou jej zistiť, čo bolo medzi Ľudovítom Štúrom a Adelou Ostrolúckou, aký bol ich vzťah a či vôbec existoval. A možno zistí, že čas síce zobral pravdu, no rozhodne ju nezamlčí.

Michaela Ella Hajduková je slovenská spisovateľka, ktorej príbehy často čerpajú z histórie, no nie len z tej slovenskej. Jej romány Nemecké dievča neplače a Zákon krvi boli ohromné, skvelo napísané a nesmierne pútavé. Tentokrát opäť čerpala z bohatých slovenských dejín a zamerala sa na buditeľa a jazykovedca Ľudovíta Štúra. Ten ovplyvnil slovenský jazyk, kultúru a samozrejme históriu. Autorka túto tematiku spracovala priam výborne. Spočiatku príbeh nič neprezrádza, no následne čitateľa vtrhne do príbehu. Za úžasný považujem záver, ktorý vlastne všetko vysvetlí a rozuzlí. Skvelo graduje a zároveň výborne vysvetľuje pointu. Autorka píše výborne, má vycibrený štýl, ktorý tejto knihe prispôsobila. Autorka čerpá z historických zdrojov, takže je to veľmi uveriteľná a realistická kniha. Myslím, že nikoho neurazí, hoci rozoberá trochu kontroverznú tému. Vzťah Adely so Štúrom bol často zatracovaný a považovaný za vymyslený. Za jedinú jeho lásku bola považovaná Mária Pospíšilová, ku ktorej verejne vyznal lásku. Autorka si však vybrala druhú alternatívu.  

Hlavnou hrdinkou príbehu je spočiatku trochu neznáma autorka, s ktorou sa čitateľ postupne zoznamuje. Vysokoškolská učiteľka a spisovateľka je ranená osudom a tak sa začne venovať záhade, ktorú skrývajú dejiny. Bola to hrdinka, ktorá sa mi páčila, hoci sme ju dobre nespoznali, až neskôr. Zaujímavá bola práve Adela Ostrolúcka, ktorá bola prezentovaná ako veľmi vzdelaný človek, ktorý bol rád informovaný a stál si za názorom. Ľudovít Štúr je historická postava, ktorá ma odjakživa fascinovala. Vždy okolo neho existovalo tajomno, ktoré som chcela odhaliť. Vďaka tejto knihe ho možno dobre spoznať, autorka vychádzala z rôznych zdrojov a to vlastne umožňuje predstaviť ho ako literárnu postavu. Autorka postavy spracovala priam excelentne, za čo jej patrí klobúk dole. Reálne nimi stvorila príbeh, ktorý sa skvelo píše a je realistický. Jazyk podmienila postavám, zamerala sa aj na vedľajšie postavy a historické fakty. To bolo naozaj výborné. 

Nepriznaná rozoberá ľúbostný vzťah Adely Ostrolúckej a národného hrdinu Ľudovíta Štúra, ktorý bol považovaný za fiktívny. Príbeh bol úžasne spracovaný, realistický a pútavý. Čítal sa veľmi dobre a mal skvelú hlavnú myšlienku. Obaja však zomreli veľmi skoro. Kniha však prezentuje ich hlboký cit, no zároveň rozoberá vážne historické udalosti. Výborne vrcholí a priznám sa, že práve toto som nečakala. No autorka brnkla po tej správnej strune a román ukončila s gráciou. Myslím, že kniha sadne čitateľom, ktorých zaujímajú slovenské dejiny a radi si prečítajú aj cudzí názor. Na záver chcem len dodať, že sa neviem dočkať autorkinej ďalšej knihy a dúfam, že to bude čo najskôr. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ

štvrtok, 3. augusta 2017

Knižné prírastky - JÚL 2017

Takmer celý júl ste o mne nepočuli. Ozvala som sa len niekoľkorát, aj to len cez facebook, poprípade ste si mohli všimnúť fotky na Instagrame. Opäť raz som bola na letnej škole v Poľsku, tentokrát v mestečku Siedlce, ktoré je približne hodinku a pol od Varšavy. Poviem vám, že to bolo úžasné dobrodružstvo, kde som spoznala obrovské množstvo skvelých ľudí, ktorí ma inšpirovali a veľa naučili (napríklad takú azbuku). Celý kurz som zakončila certifikátom C1, čiže okrem zábavy, športu a kultúry to bolo aj dosť výuky. Ale teraz poďme ku knihám, ktorých tu mám naozaj požehnane.  

Môžeme začať recenznými výtlačkami, ktoré som si doma našla dva. Jeden z Ikaru a jeden zo Slovartu, obom veľmi pekne ďakujem. Ikar mi zaslal novú knihu Jennifer Niven - Vesmír na pleciach. Od tejto autorky som ešte nič nečítala, hoci vlastním obe jej knihe, uvidíme čo na ňu poviem. Potom tu mám štvrté pokračovanie Trónu zo skla - Kráľovná v tieňoch, na ktoré sa neviem dočkať, no ešte pred ním si chcem nanovo prečítať tretí diel. Keď som sa vrátila domov z Poľska, kamarátka ma prekvapila knihou a to je Záhrada smrti od Henniga Mankella. Už som ju prečítala, no priznám sa, že ma moc neoslovil autorov štýl a kniha nie je práve mojou šálkou kávy. Zaujal ma však koniec, čiže až taká tragédia to nebola. 

Teraz sa presunieme na najzásadnejšiu kôpku a to knihy z Poľska. Mnohé som si kúpila, ale hneď tri som dostala, takže to nie je také strašné. Začala by som knihou Sońka od Ignacego Karpowicza, na ktorú ma nalákala poľská booktuberka CzytamSobie. Potom pri stánku s knihami narazila na Katyň: Post mortem. Dosť sa zaujímam o históriu a poľská mi príde veľmi zaujímavá, hoci aj dosť brutálna. Scény z katyňského lesa sú jedny z najhorších, ale tejto knihe som nevedela odolať. Potom sme s kamarátkami objavili skvelé kníhkupectvo, kde bola naozaj milá pani a keďže som tam bola dvakrát, vždy mi dala zľavu, čo bolo od nej naozaj zlaté. Kúpila som tam Biografiu Ryszarda Kapuścińského, Sonety Krymskie od Adama Mickiewicza a zbierku Novele od Henryka Sienkiewicza. 

Keď sme boli na výlete v Sandomieri (Sandomierz), našli sme malé lokálne kníhkupectvo, ktoré nás celkom oslovilo. Ja som si chcela niečo vziať na cestu domov, lebo v smere tam som takmer dočítala Dziewczyny z powstania. Tak som našla poviedku Katarynka od Bolesława Prusa a v akcii bola kniha Diane Ducret - Kobiety diktatorów 2 (jednotku som tiež chcela, ale nezmestila by sa mi). Nasledoval výlet do Varšavy, ktorý bol cielený na suveníry a knihy. Mesto sme už mali pobehané, tak sme len nazreli do pár uličiek a hľadali sme čo sme chceli. Tak sme objavili kníhkupectvo s lacnými knihami Dedalus, kde sme našli poklady. Ja som si odniesla 6 kníh a som nadšená. Prvou je Ciemny las, dráma Andrzeja Stasiuka, ktorú som prečítala na ceste domov. Potom to je kniha Reporterka: Rozmowy z Hanną Krall. Pôvodne som si chcela priniesť jednu z jej najznámejších kníh Zdążyć przed Panem Bogiem, ktorá je ale všade vypredaná. Potom ma zaujali Warszawskie wersety Michała Sufina. Ďalšiu knihu Bolesława Prusa, ktorú som kúpila je Placówka, ktorá ma stále 1 zloté, čo je 25 centov. Zaujala ma tiež kniha Okrążanie ciszy od Agnieszky Górskej. Poslednej knihou z tohto kníhkupectve je reportáž Åsne Seierstad Księgarz z Kabulu. Po návrate do Siedlec som si kúpila ešte dve knihy - Dziady od Adama Mickiewicza (veta Co to będzie, Co to będzie? bola typická pre mojich kamarátov a tak som sa rozhodla kúpiť si ju ako pamiatku). Potom som náhodou pri nákupe jedla narazila na Ocean na końcu drogi od Neila Gaimana za minimálnu cenu, to som tam nemohla nechať.

Posledné tri knihy sú tie, ktoré som dostala. Pri exkurzii do knižnice sme dostali audioknihy a ku mne sa dostal Ken Follett - Zima świata. Na literatúre nás učiteľ chcel obdarovať, keď sme vedeli odpoveď na jeho otázku a tak sa ku mne dostala kniha Zakładnicy od Witold Zalewskiego. Ešte z jednej knihy sa ku mne dostal Almanach literárnej skupiny Witraż - W korytarzach codzienności, takže uvidíme čo to bude.

To sú moje prírastky za júl. Mňa zaujíma, čo pribudlo vám, takže mi určite dajte vedieť ;)

sobota, 22. júla 2017

RECENZIA: A. G. Howard - Šepotání


Autor: A. G. Howard
Originálny názov: Splintered
Vydavateľstvo: CooBoo
Počet strán: 416
Rok vydania: 2015
Séria: Splintered
Hodnotenie na Goodreads: 3.96
Hodnotenie: 3,5/5

Alyssa už od útleho veku načúvala šepotu rastlín a zbierala chrobáky. Tento dar alebo aj prekliatie doviedol jej matku na psychiatriu. Obe sú totiž potomkovia Alice Liddelovej, ktorá inšpirovala Lewisa Carolla pri písaní Alice v krajine zázrakov. Jej matka Alison je už dlhé roky zavretá v blázninci a keď jej stav ešte zhorší, jej dcéra zisťuje že rozprávky môžu byť reálne. Známe príbehy z krajiny zázrakov ožívajú. Trhlinou v zrkadle sa dostáva do magickej zeme a náhodou so sebou vezme aj svojho najlepšieho kamaráta Zacha. Spolu sa vydávajú na cestu a hľadajú ako sa dostať von. Sprevádza ich zvodný Morfeus, no je to ten správny spoločník? V Krajine zázrakov totiž nič nie je také ako vyzerá...

Príbehy Alice v krajine zázrakov som registrovala od detstva. Tento príbeh sa nachádza v nejednej rozprávkovej knižke a taktiež bol niekoľkokrát prevedený na filmové plátno. Asi najznámejšou verziou je tá od Tima Burtona, ktorá je naozaj podarená. Ja som sa rozhodla si Alicu prečítať v origináli a následne som sa vrhla na jej prerozprávanie, teda Šepotání. Priznám sa, že od Alice som čakala trošku viac. Bola síce šialená a bláznivá ako som čakala, ale ten príbeh ma až tak nenadchol. Pri Šepotání to už bolo lepšie, malo to dobrý námet aj super spracovanie, no občas mi prišlo, že som mala problém udržať pozornosť. Nie všetky scény ma bavili, avšak mnohé boli jednoducho výborné. Veľmi sa mi páčil koniec, myslím, že to bolo veľmi dobré ukončenie knihy. Občas som sa síce v deji strácala, no myslím, že to nebolo na zahodenie.

Musím dokončit to, co jsem začala, nebo se stát tím, čím je on. 

Veľmi sa mi páčili hlavné postavy, ktoré hodnotím ako najlepšiu časť knihy. Hlavnou hrdinkou, o ktorej teda príbeh je Alyssa. Jej postava ma zaujala práve tým "bláznovstvom", ktoré bolo pre ich rodinu bežné. Vlastne podstatou jej príbehu je to, aby nepodľahla šialenstvu a pomohla svojej matke. To bolo od nej celkom šľachetné a odvážne. Celkom sa mi páčila, keďže v Ríši divov bola mierne prešpekulovaná a vedela hrať na city. Dosť ma zaujal Zach, keďže mal zaujímavý životný príbeh a taktiež sa mi páčilo jeho priateľstvo s Alyssou . Mali pekný vzťah a báli sa o sebe. Toto spojenie medzi nimi hodnotím veľmi kladne. Takým najväčším oživením príbehu bol Morfeus, od ktorého nikdy neviete čo čakať. Priznám sa, že ma to jeho zavádzanie celkom bavilo. Je to výborne premyslená a spracovaná postava, ktorá sa autorke naozaj podarila. Tieto tri postavy hodnotím veľmi kladne, zároveň boli zaujímavé aj tie vedľajšie, takže v tomto smere sa naozaj máte na čo tešiť.

Šepotání je kniha, ktorá je plná plusov aj mínusov. Z väčšej časti sa mi páčila, no má aj nedostatky. S príbehom je to ako na hojdačke. Páčila sa mi tá rôznorodosť, kreativita a bláznovstvo. Autorka píše dobre, ale nie všetko čo napíše sa mi páči. Pozitívne hodnotím to, že kniha vychádza z Alice v krajine zázrakov. Ak ste ju čítali, toto je povinná jazda. Podľa mňa to je celkom v pohode čítanie, takže uvidíme kam nás vezmú ďalšie diely. Ďalšie diely Divotání a Zrcadlení opäť vydalo CooBoo a ja som zvedavá, kde Alyssa predvedie svoju odvahu tentokrát!

Za knihu ďakujem Albatros Media a festivalu Humbook

streda, 5. júla 2017

Knižné prírastky - JÚN 2017

Jún preletel ako voda. Zo začiatku som mala ešte nejaké skúšky, potom pár dní voľna a začala som v novej práci (popri ktorej som doskúškovala). Z mojej práce som nadšená, veľmi ma baví a okrem nej som sa venovala čítaniu a recenzovaniu. Môžete sa tešiť na mnoho recenzii, ktoré budem postupne zverejňovať. Dosť sa s nimi ponáhľam, keďže júl strávim (opäť) v Poľsku na letnej škole. No vás asi viac zaujímajú moje knižné prírastky, tak nech sa páči. 

Pribudnutých kníh hlásim 15 a to hlavne vďaka burzám v knižniciach. V našej obecnej knižnici sme vyraďovali knihy a nejaké som teda zobrala domov. Sú to Nox et Solitudo a Verše od Ivana Krasku, Martin Eden a Láska k životu od Jacka Londona a Máj od Karla Hynka Máchu. Potom to bola burza v Turčianskej knižnici, kde mali mnoho úžasných kníh, ale odolala som a priniesla som si len šesť. Sú to O prospěšnosti alkoholizmu od Michaila Bulgakova, Americká tragédia od Theodora Dreislera, Stalker od bratov Strugackovcov, Krk čiernej mačky od Julia Cortázara, Faraón od Bolesława Prusa a Jeden deň Ivana Denisoviča od Alexandra Solženicyna. Tieto kniha má stáli len niekoľko eur, no okrem týchto dvoch knižníc som podporila ešte jednu, keď som kúpila vyradenú knihu Bolesława Prusa Bábka 1

Okrem vyššie spomenutých kníh mi nejaké poslali aj vydavateľstvá, za čo im veľmi pekne ďakujem. Ako som spomínala v samostatnom článku, stala som sa ambasádorkou festivalu Humbook a prišiel mi prvý balíček, v ktorom som si našla knihu Šepotání od A. G. Howard, ktorú budem v najbližších dňoch recenzovať. Albatros mi tiež poslal knihu Kosmonaut z Čech od Jaroslava Kalfaře, ku ktorej som sa ešte žiaľ nedostala. Vydavateľstvo Motýľ mi zaslalo novú knihu Michaely Elly Hajdukovej Nepriznaná. Recenziu už mám hotovú, môžete sa na ňu tešiť v najbližších dňoch. Slovart vydal novinku Frajer na záskok od Kasie West. Knihu som už tiež prečítala a recenziu zverejním čoskoro. Posledným recenzným výtlačkom sú Spiaci obri Sylvaina Neuvela, na ktorú sa veľmi teším a dúfam, že si ju prečítam čo najskôr. 

Toto sú moje júnové prírastky, vidíme sa opäť v auguste! Prajem pekné leto!


pondelok, 26. júna 2017