pondelok, 16. januára 2017

RECENZIA: Veronica Roth - Zárezy smrti


Autor: Veronica Roth
Originálny názov: Carve the Mark
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 416
Rok vydania: 2017
Séria: Carve the Mark
Hodnotenie na Goodreads: 3.79
Hodnotenie: 5/5

Predstavte si, že bývate v úplne inej galaxii. V takej, kde panuje násilie, boje a krv. Každý obyvateľ dostáva počas svojho života dar prúdu, nikdy nie rovnaký. Na takomto mieste žije Cyra, ktorej dar je dávať bolesť. Tieto schopnosti dáva prúd a práve Cyrine schopnosti sú zneužívané. Jej brat Ryzek, ktorý je vládcom národa Šotetov. Svoju sestru má pod kontrolou, lebo pozná jej temné tajomstvo. Akos na rozdiel od nich pochádza z mierumilovného národa Thuvesitov. Spolu s jeho bratom ho chytia šotetskí vojaci a Akos sa snaží len o jediné, zachrániť svojho brata. Jeho schopnosť ho drží nad vodou v Cyrinom svete. Spolu stoja pred najťažším rozhodnutím ich životov, spojiť sily alebo zničiť toho druhého. 

V roku 2012 začala všade na svete vychádzať séria menom Divergencia, kde čitatelia spoznávali svet rozdelený do piatich frakcií. Postupom času vyšli pokračovania a z týchto kníh vznikli svetovo úspešné filmy. Veronica Roth však nezaspala na vavrínoch. Zárezy smrti je prvý diel z pripravovanej fantasy sci-fi dilógie. Veronica všetko výborne premyslela. Dej zasadila do fiktívnej galaxie, kde planétu menom Thuvhe  obývajú dva národy - Šoteti a Thuvhesiti. Táto kniha je dosť dlhá, čiže čitateľ má možnosť spoznať prostredie týchto národov, ich zvyky, tradície atď. Napríklad to, že Šoteti sa vyberajú raz za obeh na púť po galaxii ma veľmi zaujalo. Už len prvky prostredia autorka zvládla na výbornú a mne sa to veľmi páčilo. Čítanie som si užila aj vďaka tomuto prvku. Zároveň autorkin štýl sa dosť zmenil, už je viac vypísaná a aj vďaka tomu je tento príbeh geniálny. Jednoducho sa to číta jedna radosť. Pre mňa bola výhodou aj to, že hockedy som knihu otvorila, nemala som problém začínať sa. Zárezy smrti sú výborná kniha, ktorá si určite zaslúži pozornosť.

"Smrť je milosrdná v porovnaní s utrpením, ktoré spôsobujem. Zaznamenávam teda bolesť, nie smrť."

V tejto knihe nájdete veľké množstvo postáv, či už hlavných alebo tých vedľajších. Pri postavách čitateľa už hneď na začiatku zaujmú mená. Netuším ako ich autorka vymýšľala, ale sú naozaj sú veľmi originálne (hoci meno jedného sa veľmi nápadne podobá na jedlo). Cyra je veľmi silná hrdinka, ktorá má pred sebou zložité rozhodnutie. Zároveň si už čo to prežila, to že ju jej dar ničil, tým všetkým si zaslúžila môj obdiv. Pôsobila na mňa veľmi odvážne a nespútane. trošku mi týmito vlastnosťami pripomínala Tris. Ale zároveň bola iná. Akos sa však úplne líšil. Na ňom možno spozorovať obrovský posun, lebo sa ako postava neustále vyvíjal. Narozdiel od Cyry bol veľmi pokojný, ale jeho slabým miestom bola rodina. A to sa mi páčilo, lebo bránil svojho brata a neustále sa ho pokúšal zachrániť. Zároveň skúmať ich rodinné vzťahy ma veľmi bavilo. Hlavne na konci sa to úžasne zamotalo a myslím, že to čitateľa naozaj dostane! Naozaj výbornou postavou bol Ryzek, ktorý bol za toho zlého. No jednoducho ma veľmi bavil, lebo veľa skrýval a hoci bol tým zlým a nebojácnym, opak bol pravdou. Myslím, že jeho postava čitateľov naozaj zaujme. K ostatným postavám by som povedala asi toľko, že ich tam je naozaj dosť a koncom knihy som v nich začínala mať trošku chaos. Mnohé z nich boli veľmi zaujímavé a dúfam, že v druhom diele sa dozvieme viac.

"Každý dar v sebe nesie aj kliatbu," povedal, "ale žiadny dar nie je len kliatbou."

Zárezy smrti je kniha, ktorá je výborne napísaná a ešte lepšie premyslená. Príbeh je vyrozprávaný z dvoch pohľadov. Striedajú sa tam kapitoly z Cyrinho a Akosovho pohľadu. Cyrine časti boli síce vyrozprávané z jej pohľadu, no tie Akosove v podobe objektívneho rozprávača v tretej osobe. Veľmi sa mi páčilo prostredie tejto knihy. Autorka vymyslela úžasný svet, ktorý vtiahne čitateľa do príbehu. V štyroch stovkách strán Veronica Roth vyrozprávala úžasný príbeh, ktorý ohúri, strhne a namotá. Ak mám zhrnúť môj názor, knihu som si neužila na päť hviezdičiek, hoci autorka ma svojim štýlom a nápadom presvedčila, že si toto hodnotenie zaslúži. Myslím si to preto,lebo som ju čítala moc dlho a nemohla som si ju úplne užiť. Avšak myslím si, že autorka túto knihu napísala veľmi dobre, lebo vždy keď som ju otvorila, veľmi ma bavila. Jednoducho táto kniha má niečo do seba a ja ju môžem len odporúčať ďalej. Druhý diel vychádza niekedy v roku 2018 a ja sa ho nemôžem dočkať.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart

pondelok, 9. januára 2017

Instagram Summary - DECEMBER 2016

Za obrázok ďakujem Mare

Veľa z nás holduje Instagramu, predsa len krásne fotky, miesta, knihy atď. Jednoducho sa tam dá nájsť mnoho inšpirácií. Pre mňa to je hotová závislosť. No myslím, že nie každý tam chodí a mňa napadlo, že by som svoje instagramové fotky raz za mesiac preniesla aj na blog v podobe článku.











 Ak ste na Instagrame, tak mi napíšte vaše meno, rada sa pozriem. 

sobota, 7. januára 2017

RECENZIA: Hanya Yanagihara - Lesní ľudia

Autor: Hanya Yanagihara
Originálny názov: The People in the Trees
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 424
Rok vydania: 2016
Edícia: MM
Hodnotenie na Goodreads: 3.63
Hodnotenie: 5/5

Norton Perina je mladý lekár, ktorý sa v roku 1950 zúčastnil expedície na malý ostrov v Tichomorí. V tomto malom ostrove žije domorodý kmeň Ivu'ivu, ktorý je predmetom výskumu Paula Tallenta, antropológa zo Stanfordskej univerzity. S malou výskumnou skupinou sa snažia odhaliť tajomstvá ostrova a ľudí, ktorí ho obývajú. Na týchto ľuďoch si spoločne všimli niečo nezvyčajné. Postupom času sa Perinovi podarí zistiť, že títo ľudia poznajú tajomstvo nesmrteľnosti. Dožívajú sa vysokého veku a vďaka tomuto objavu bol Norton Perina ocenený Nobelovou cenou za medicínu. Postupom času si adoptoval mnoho detí pochádzajúcich z tohto kmeňa. O niekoľko desaťročí ho obvinia zo znásilnenia a ohrozovania mladistvých, za čo bol odsúdený. Počas svojho pobytu vo väzení napíše memoáre, ktorý následne posiela priateľovi doktorovi Ronaldovi Kuboterovi. Prečítajte si príbeh, ktorý vás bude držať v napätí do poslednej strany a poskytne vám úžasný čitateľský zážitok.

Hanya Yanagihara je americká autorka pochádzajúca z Havaja, ktoré meno sa v literatúre pomaličky stáva pojmom. Mnohokrát mi bola odporúčaná jej druhá kniha A Little Life, ktorá žiaľ do slovenčiny ešte nebola preložená. Bola však nominovaná do užšieho výberu na Man Bookerovu cenu za literatúru. Keď som sa dozvedela, že jej debutový román vychádza v slovenčine, nemohla som sa dočkať. A mala som šťastie, lebo táto kniha je naozaj výborne premyslená. Neprečítala som ju rýchlo, dosť mi to trvalo, ale to mi umožnilo sa nad ňou zamyslieť. Osobne si totiž myslím, že táto kniha čitateľa drží v napätí až do poslednej strany. Príbeh je vyrozprávaný akoby z dvoch strán - memoáre Nortona Perinu a poznámky, ktoré dopísal jeho priateľ Ronald Kubotera. To čitateľovi umožní zamerať sa na príbeh z dvoch pohľadov. Zároveň samotný príbeh má dve stránky. Príbeh doktora Perinu a druhou časťou je spoznávanie ostrovného kmeňa. Mňa bavili obe časti, lebo táto kniha ma uchvátila.

Postavy tohto románu môžeme podeliť podľa obdobia, kedy sa daná časť odohráva. Napríklad počas jeho pobytu na ostrove čitateľ spoznáva jeho spolupracovníkov a domorodcov. Ale aj pri časti, kedy si už adoptoval svoje deti, kde čitateľ spoznáva tie. Norton je veľmi komplexná postava. Čitateľ si hlavne musí urobiť vlastný názor, lebo ho spoznáva po celý čas. Mňa to veľmi bavilo, lebo jeho život bol veľmi zaujímavý. Pri čítaní ho spoznávame totiž od útleho detstva a zároveň sa dozvedáme jeho rodinné zázemie. Bol pracovitý a veľmi sústredený, dokázal využiť svoju inteligenciu pri svojej práci. Neskôr však vyplývajú na povrch aj jeho iné vlastnosti, ktoré lichotivé neboli. Z ostatných postáv by som spomenula jeho brata, dvojča. Sú veľmi odlišní, ale Owen ma zaujal, lebo písal básne a študoval literatúru. Zaujímaví tiež boli Nortonovi kolegovia z výskumu na ostrove Esme a Tallent. 

Lesní ľudia je úžasný román, ktorý zaujme čitateľovu pozornosť každou svojou stranou. Autorka má úžasný štýl a keďže toto je jej prvotina, je to čo povedať. Nemôžem sa dočkať jej ďalších počinov. Román je inšpirovaný životom a výskumom Daniela Carletona Gajduseka, ktorý bol tiež obvinený z zneužívania detí. Autorka sa inšpirovala veľmi zaujímavou témou, ktorú spracovala na výbornú. Zachytila ľudské činy, pri ktorých si občas kladieme otázku, prečo sa dejú. Táto kniha je tiež plná kontroverznosti. Yanagihara do deja totiž vložila časti, ktoré čitateľa šokujú. Samotný kmeň bol veľmi zložitým a zaujímavým miesto. Výborne rozpísala ich tradície a zvyky. Knihu si užije náročnejší čitateľ, ktorý si užije výborný príbeh, ktorý je plný logiky, zvratov, úžasných postáv a originálneho príbehu. Lesní ľudia je podľa môjho názoru jednou z najlepších kníh minulého roku, ktorú určite všetkým odporúčam. Je to román, ktorý vychádza zo skutočných udalostí, ale pritom je nesmierne pútavou fikciou, ktorá určite zaujme aj slovenského čitateľa. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart

piatok, 6. januára 2017

Mesačná chvastačka - DECEMBER 2016

December prešiel rýchlo. Hlavne bol hektický, keďže som mala veľa vecí do školy. Eseje, predtermíny atď. Čítať som teda nestíhala. Potom prišli sviatky, ďalšia hektika a zároveň som sa začala učiť na skúšky. Koncom mesiaca bol zraz v ZA, ktorý bol fakt super, lebo som sa stretla s babami a mala možnosť spoznať Janku. Takže december bol dobrý mesiac, aj keď som sa blogu veľmi nevenovala, čo ma aj trochu mrzí.

Začala by som knihami, ktoré som si kúpila, ktorých hlásim celkový počet päť. Jedna dievčina na facebooku rozpredávala veľa kníh po eure a ja som tam našla Komu zvonia do hrobu od Ernesta Hemingwaya. Potom som robila veľkú vianočnú objednávku a ja som si prihodila dve knihy z vydavateľstva Odeon. Chcela som ich preto, lebo ma na ne navnadila Dorota. Sú to Zabila jsem naše kočky, drahá od Doroty Masłowskej a Bludy z nudy od Sashy Sperlinga. Potom na zraze Sue predávala knižky za symbolickú cenu a ja som si kúpila knihu Nebezpečná láska od Kateřiny Petrusovej, ktorú som dávnejšie čítala, ale bola výborná a preto som sa rozhodla, že ju chcem mať doma. Poslednou kúpenou knihou je Ruská krásavica od Viktora Jerofejeva, ktorú som našla na zraze v Panta Rhei za úplne skvelú cenu, Kúpila som ju preto, lebo mám tohto autora rada, aj keď tá obálka je otrasná.


Podarilo sa mi aj tri knihy vymeniť. Všetko sme to vymenili na zraze, takže paráda. Jednu knihu som vymenila s Maťou a tak sa ku mne dostal Will Greyson, Will Greyson. A dve knihy s Kristy a tak sa ku mne dostala kniha Môj boj 1 od Karla Ove Knausgarda a Ranná horúčka od Pétera Gárdosa. Tri knihy som dostala tiež na recenziu. Dve knihy tu mám z Fragmentu. Korene hriechu tu mám vďaka autore Marji Holecyovej a potom tu je kniha Magnus Bane a Bohovia Ásgardu: Prastarý meč. Tiež ma oslovil český autor Richard Skolek, či by som nezrecenzovala jeho knihu Moudré z nebe. Tú som už prečítala a môžete sa tešiť na recenziu. 

Poslednou kategóriou kníh sú knihy, ktoré som dostala. Teta mi darovala knihu, keď bol Mikuláš, bohužiaľ úplne mimo môj vkus. Je to kniha Aprílové slnko Kataríny Gillerovej. Na Vianoce som dostala hneď niekoľko kníh. Od rodičov som dostala zbierku poviedok Lesní lišky, ktorá je úžasná a vrelo ju odporúčam. Od sestry knihu českej herečky Marie Doležalovej Kafe a cigárko. S Ľubošom sme si tiež darovali knižky a ja som dostala Vojna nemá ženskú tvár od Svetlany Alexijevič (ešte raz ďakujem). Od mojej najlepšej kamarátky som dostala moju milovanú knihu Brooklyn od Colma Toíbina. Darček mi prišiel aj od vydavateľstva Slovart, ktorý skrýval pracovný výtlačok knihy Zárezy smrti (akurát ju čítam) a skvelé knihomoľské ponožky. Zároveň sa konalo vyhodnotenie Ocenení blogerov, kde som vyhrala kategóriu Sherlock roka. Týmto vám ešte raz veľmi pekne ďakujem za každý jeden hlas. Ako cenu som dostala prvý diel Zaklínača od Andrzeja Sapkowského. Od Simi som dostala druhý diel tejto série, za čo jej tiež veľmi pekne ďakujem. Od Mary som dostala dve knihy a do Tatianu a Alexandra a Letní zahradu od Paulliny Simmons. Poslednú knihu mám zo zrazového knižného Ježiška, kde sa ku mne dostala kniha Nájdem ťa v čase od Michaely Hajdukovej. 

Toto sú moje decembrové prírastky. Čo pribudlo vám?

nedeľa, 1. januára 2017

Farewell to 2016

Keď sa tak zamyslím, rok 2016 bol dosť zlomový. Videla som veľa nádherných miest, prečítala mnoho úžasných kníh, objavila som žáner, ktorý mi veľmi sedí či spoznala ľudí, ktorí mi ukázali, že svet je veľký a treba ho spoznať. Jednoducho mám za sebou úžasný rok, v ktorom som sa sklamala veľakrát, no užila som si ho oveľa viac. V tomto roku som prečítala 135 kníh, čo je na moje pomery dosť málo. Čítam menej, ale snažím sa čítať lepšiu a kvalitnejšiu literatúru. Minulý rok som prečítala 140 kníh, roky predtým 170 a 185 kníh. Medzi prečítanými som našla 16 kníh, ktoré ma veľmi ovplyvnili a považujem ich za najlepšie tohoročné prečítané diela. 

Tieto knihy môžem rozdeliť na také menšie podskupiny ako svetová próza, súčasná slovenská próza, grafické romány a poviedky. Ale nejdem o nich rozprávať v nejakom poradí, jednoducho len poviem, čo je to za knihu. Takže prvou z nich je Lesní ľudia od Hanye Yanagihary, ktorá bola vydaná ako súčasť edície MM. Na túto knihu budem písať recenziu (vlastne som už začala) a bol to úžasný román, ktorý čitateľa prekvapuje do poslednej strany. Ja som hltala stránky ako nič, jednoducho táto kniha nemá negatíva. Z MM edície som vybrala ešte dve knihy, ktoré sa mi veľmi páčili. Taksim Andzreja Stasiuka ma dostal. Je to geniálny román, ktorý vás donúti sa zamyslieť, ale zároveň vás veľmi pobaví. Ďalšou je Máni Steinn. Chlapec, ktorý nebol. Tento krátky román alebo novela je prvou knihou z MM edície, ktorú som čítala a nadchla ma. Sjón píše úžasne a o svojom majstrovstve ma presvedčil aj na besede, ktorej som mala možnosť zúčastniť sa. Z MM edície som prečítala knihu Brooklyn, ktorú napísal írsky spisovateľ Colm Toibín. Prečítala som ju síce v tejto verzii, ale vlastním ju v českej filmovej verzii. Mne sa táto kniha veľmi páčila, hoci som počula názory, že sa im viac páčil film. Ďalej je to kniha Mischling od Affinity Konar, ktorá bola úžasná a predstavila druhú svetovú  vojnu inak. Z obdobia druhej svetovej tu mám knihu Sůl moře od Ruty Sepetys, ktorá bola geniálna. O druhej svetovej som toho prečítala dosť a aj knihu Johna Boyna Chlapec na vrchole hory, ktorá bola úžasná. Tiež tu mám jednu klasiku, ku ktorej som sa vrátila už druhýkrát. Touto knihou je Nezabíjajte vtáčika, ktorá je úplne úžasná. Prečítala som si aj pokračovanie, ale to nepovažujem za rovno dobré ako bol prvý diel. 

Samozrejme som si prečítala aj niečo z young adult literatúry, hoci veľa kníh bolo sklamaním. Ale našlo sa aj pár výborných kúskov. V preklade som si prečítala úžasný román Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru a opäť som sa zamilovala do tejto knihy. Dvakrát som si prečítala moju obľúbenú knihu Charlieho malé tajomstvá. V slovenskej a poľskej verzii a jednoducho túto knihu milujem. V druhej polovici roka som si prečítala poviedku Fiodora Michajloviča Dostojevského The Meek one, ktorá bola úžasná a takto som sa zamilovala do jeho tvorby. V letnom semestri sa ako každoročne konala Univerzitná noc literatúry, kde bol čítaný úryvok z knihy Muž, ktorý sadil stromy. Je to nádherná útla knižka, ktorú odporúčam prečítať si. Bohužiaľ ju nemám doma a mala som ju požičanú z knižnice. Z knižnice som mala požičaný výborný román Petra Pišťanka Rukojemník. Myslím, že to je jeden z najlepších súčasných slovenských románov. Od tohto autora som čítala aj krásnu poviedku menom Neva, ktorá sa odohráva v úžasnom St. Petersburgu a tá ma jednoducho dostala. Posledné dve knihy sú grafické romány. Prvým je Zátopek, čo graficky spracovaný príbeh najlepšieho československého atléta. Druhým je Sojčák, ktorý bol úžasný a mal by si ho prečítať každý. 

To bol môj rok 2016 a myslím, že bol celkom úspešný, Aký bol ten váš?

Knižná výzva 2017

Aj v roku 2017 som sa rozhodla zapojiť do knižnej výzvy, ktorú usporiada Ells. Mojim cieľom je ako vždy 100 kníh, hoci čím viac, tým lepšie. Uvidíme ako to dopadne, lebo pomaly mi to klesá a čítam čoraz menej, čo ma práve neteší...


JANUÁR
1. S. E. Hinton - The Outsiders
2. 



utorok, 27. decembra 2016

RECENZIA: Saaba Tahir - Iskra v popole

Autor: Saaba Tahir
Originálny názov: An Amber in the Ashes
Vydavateľstvo: YOLi
Počet strán: 424
Rok vydania: 2016
Séria: An Amber in the Ashes
Hodnotenie na Goodreads: 4.32
Hodnotenie: 3/5

Laia je obyčajné dievča, ktoré sa musí vyrovnať so svojim neľahkým osudom. Býva s bratom a starými rodičmi v ríši, v ktorej keď nesúhlasíte s politickým zriadením, jedinou istotou je smrť. Jej rodičia zomreli, no stihli zachrániť svoje deti, Laiu a jej staršieho brata Darina. Ten sa takmer každú noc niekam vytráca, no raz priniesol niečo zvláštne. Krátko na to sa u nich doma objavili vojaci, ktorí Darina zatkli za zradu a starých rodičov zabili. Laii sa podarilo ujsť a rozhodla sa vyhľadať rebelov. Tí sa rozhodli, že využijú jej oddanosť a spravili z nej špiónku v najväčšej ríšskej vojenskej akadémii. Stala sa otrokyňou generálky, v ktorej dome spoznala najlepšieho vojaka celej inštitúcie, jej syna Eliáša. On túžil vyslobodiť sa spod tyranie, ktorú mu prináša ríša. Čoskoro zistia, že sú prepojení a spolu môžu zmeniť osud celej ríše.

Iskra v popole je kniha, ktorá získala obrovský úspech krátko po vydaní v USA. Téma, ktorú Saaba Tahir spracovala, zaujala mnohých mladých čitateľov. Zároveň bola nominovaná na niekoľko ocenení vrátanie Goodreads Choice Awards a to hneď v dvoch kategóriách. Najlepší debut a najlepšie young adult/fantasy. Spočiatku som sa na túto knihu veľmi tešila. Naozaj ma zaujala téma ríše, ktorá pripomína tú Rímsku. Prišlo mi zvláštne čítať o otrokoch a nevôli, hlavne keď také skutočnosti sa už dúfam na svete nevyskytujú (ak áno, dúfam, že ich odstránime). Priznám sa, že táto kniha však neohúrila tak, ako som v to dúfala. Dosť som sa nudila, celkovo mi prišiel príbeh nudný a nezáživný. Dúfala som v oveľa viac. Čítanie som si moc neučila a preto považujem túto knihu za čistý priemer.

Z anotácie sa mi pozdávali hlavní hrdinovia, no pri čítaní ma len máločo z ich života zaujalo. Áno, boli tam pasáže, ktoré boli výborné. Bohužiaľ bolo ich žalostne málo. Laia mala veľmi zaujímavý pôvod. Jej rodina, skrývanie, pôvod atď, to bolo výborné, Presne tieto časti ma bavili, kde sa rozoberali jej rodičia, brat, ťažké časy. Tiež sa mi páčilo, že bola špiónkou, tam jednoducho čitateľ čaká, či ju odhalia alebo nie. Avšak nie všetko, čo robila bolo zaujímavé a dosť často ma nudila. Eliáš bol zaujímavou postavou hlavne z aspektu svojho pôvodu. Jeho matka bola krutá, odporná ženská, ktorá ma iritovala. Fakt to bola nesmierna mrcha, ktorá sa autorke nesmierne podarila. Eliáš bol jemný, príjemný a dobrý hrdina. Ale nebavil ma. Proste občas mi prišiel nerozhodný a čudný. Jednoducho som čakala viac. A tiež nechápem prečo bolo nutné preložiť jeho meno. Elias alebo Eliáš? Nie je to jedno?

Iskru v popole beriem ako bežný priemer. Neprekvapí, ani neurazí. Táto knihe je podľa môjho názoru šedý priemer, avšak mohlo to byť lepšie. Autorka zvolila výbornú a originálnu tému, no konečný výsledok by mohol byť lepší. Oceňujem nápad, ale ten nie je všetko. Nebavilo ma to a čakala som viac. Od čítania som čakala niečo dobré a originálne, no nedočkala som sa. Myslím, že občas trošku "pokulhával" aj preklad, ale na niekoľkých miestach. Knihu odporúčam nenáročných čitateľom a tínedžerom, pre mňa to rozhodne nebolo to pravé. Podľa môjho názoru je čo vylepšovať, ale myslím, že to závisí od konkrétneho čitateľa každý si spraví svoj názor. Prečítajte si a uvidíte! Ak sa vám páčil prvý diel, v angličtine už vyšla druhá časť A Torch against the night, no zatiaľ neviem, či vyjde aj v preklade. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar