nedeľa, 26. marca 2017

RECENZIA: Miroslava Varáčková - Grafitové dievča

Autor: Miroslava Varáčková
Názov: Grafitové dievča
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 184
Rok vydania: 2017
Hodnotenie na Goodreads: 4.5/5
Hodnotenie: 5/5

Táňa je obyčajné dievča, s ktorým sa život nemazná. Jej budúcnosť je veľmi nejasná a len dúfa, že úspešne dokončí strednú školu. Jej rodina nie je práve ideálna, otca nepozná a matka je alkoholička, ktorá nie je schopná stráviť ani jeden deň bez alkoholu. Jedinú oporu má v kamarátovi, ktorého zázemie je úplne iné. Britva jej však nikdy neodmietne pomôcť. Spolu prekračujú hranice zákona pri krádežiach, ktoré umožňujú Táni zvládnuť ťažkú finančnú situáciu. Raz pri predaji úlovkov z poslednej krádeže Táňa stretne Bena, ktorý jej ponúkne ľahko zarobené peniaze. Táňa sa najprv zdráha čudnú ponuku prijať, no nakoniec prikývne. Jej život sa zmení za jedinú noc a dúfa, že konečne nájde šťastie. No čo ak môže zmiznúť v jedinej sekunde...

Miroslava Varáčková je moja obľúbená slovenská autorka, ktorej knihy čítam už minimálne 6 rokov. Doteraz si pamätám ako som objavila knihu Prežila som svet a následne som začala hltať jej knihy jednu za druhou (bohužiaľ stále nemám dve prečítané). Grafitové dievča je jej dvanásta kniha a tretia, ktorá vychádza vo vydavateľstve Slovart. V každej jej knihe nájdete silnú hrdinku, s ktorou sa nepekne zahral osud. Rovnako je to tak aj v Grafitovom dievčati. Je to kniha, ktorá nemá ani dvesto strán, no nájdete v nej neuveriteľne silný príbeh, ktorý vás dostane. Ja som ju prečítala za dve a pol hodiny a neodtrhla som sa ani na okamih. Mirka totiž spracovala tému, ktorá je veľmi aktuálna a súčasná. Alkoholizmus v rodine a zanedbávanie rodičovských povinností je v súčasnej dobe veľmi časté. Keďže je to príbeh dieťaťa, ktoré týmto trpí, myslím že je niečo veľmi reálne. Táto kniha mi veľmi veľa dala a jej príbeh sa mi naozaj páčil.

"Pohni si, nech nám život neutečie pomedzi prsty. Ideme dobývať vesmír, presne podľa plánu," zvolala veselo a na chvíľu pocítila ľahkosť a bláznivosť, ktorá by mala byť príznačná pre jej vek. 

Ako som už spomínala táto autorka má zvyk v silných hrdinkách, s ktorými sa život nepekne zahral. Tu je to sedemnásťročná Táňa. Je to obyčajné dievča, ktoré sa snaží o jedno. Chce prežiť. Čitateľ hneď začiatkom príbehu zisťuje, že jej matka je alkoholička. Naša hlavná hrdinka chce, aby sa jej matka šla liečiť. Základom príbehu je práve toto. Táňa je veľmi silná hrdinka, zároveň veľmi inteligentná a má tiež zložitú povahu. Nie všetko čo robí je prvoplánové a ďalšou informáciou je, že jej chýba niekto blízky. V tomto príbehu nevystupuje veľa postáv, okrem Táne, jej matky sa čitateľ stretáva hlavne s Britvom a Benom. Britva je jej jediný blízky priateľ a jeho postava sa mi veľmi páčila. Je to chalan, ktorý má všetko na svete, ale predsa len mu to nestačí. Taký ten rebel bez príčiny. Ben je iný, viac sofistikovanejší. Páčilo sa mi, že sa nedal odradiť a bol veľmi kreatívny a nadaný. Môj názor naňho je vie človeka prekvapiť a sklamať. Myslím, že autorke sa postavy veľmi vydarili, na malom počte strán ich príbehy veľmi dobre vykreslila a naozaj sa ma zaujali.

Grafitové dievča je veľmi zaujímavá kniha, ktorej čítanie som si naozaj užila. Nepáčilo sa mi len autorské spracovanie či príbeh, je tu totiž tretie plus. Je to kniha, ktorej časť sa odohráva na stránkach komixu. Tento fenomén je v zahraničí občas používaný a vďaka tejto knihe sa dostal aj ku nám.* Mne sa to veľmi páčilo, pretože to bolo nezvyčajné a ilustrácie boli naozaj nádherné. Príbehu to pridalo originalitu a určite to zaujme. Túto knihu hodnotím veľmi kladne, pretože ma chytila za srdce a tiež bola výborne spracovaná. Myslím, že ju môžem naozaj vrelo odporučiť, pretože je to výborný súčasný román pre mladých, ktorý rozoberá aktuálne spoločenské problémy a môže ľudí ovplyvniť. Mimochodom Mirka na facebooku zverejnila informáciu, že pripravuje ďalší román, ktorý by sa mal nazývať Drž ma, keď padám!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 
Kniha vychádza 12. apríla 2017.

sobota, 25. marca 2017

RECENZIA: Emma Clinová - Kult

Autor: Emma Cline
Originálny názov: The Girls
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 304
Rok vydania: 2016
Hodnotenie na Goodreads: 3.5
Hodnotenie: 3/5

Evie má štyridsať a vo svojich spomienkach sa vracia do 60. rokov, kedy bolo v móde hnutie Hippies. V Kalifornii, kde prežila svoje detstvo, v tejto dobe panovala uvoľnená morálka a vznikali rôzne kulty. Začiatkom leta sa Eviene tínedžerské ja spozná so skupinkou dievčat, ktoré sú na prvý pohľad zaujímavé. Ich oblečenie, aura, spôsob života... Evie je nimi úplne očarená. A tak sa dostáva na ranč do "rodiny", ktorú vedie Russell. Medzi nimi sa cíti ako doma, venujú jej pozornosť a zaujímajú sa o ňu. Pri nich má všetko, čo chce. Russell, ktorý ich vedie je medzi nimi veľmi vážený a týmto dievčatá predstavuje život o akom sa im ani nesnívalo. Sloboda, voľnosť, neviazanosť dobrodružstvá. Ich patrónom je Mitch, ktorý spolu s Russelom dievčatá len zneužíva. No táto komunita Evie priťahuje a vôbec si neuvedomuje čo všetko sa môže stať.

O románe Kult, ktorý sa v origináli nazýva The Girls som dlhšie počúvala na rôznych booktubových kanáloch či zahraničných blogoch. Veľmi ma zaujala, keďže hodnotenia boli rôzne no rozhodne vyvolala rozruch. Mňa zaujalo to, že Emma Cline sa inšpirovala vraždou manželky Romana Polańského a tiež sektou jej vraha Charlesa Mansona. Mňa veľmi zaujal tento námet a preto som sa rozhodla prečítať si túto knihu. Priznám sa, že to nebolo úplne to čo som čakala. Nebolo to zlé čítanie, ale veľa miest ma nebavilo a priznám sa, že som mala problém sa začítať. Príbeh bol veľmi zaujímavý, rovnako aj námet, no spracovanie mi neprišlo veľmi dobré. Hoci autorka nemá zlý štýl v tejto knihe nájdete mnoho hluchých miest, prázdnych pasáži či častí kde neviete, čo máte práve čakať. Keď si príbeh spätne zrekapitulujem zhrniem to ako dobrý príbeh, ktorý ma však nie vždy bavil. Rozhodne to nie je čítanie pre každého. 

Pri postavách môžeme znalyzovať Evieno mladšie a staršie ja, keďže tento román je vyrozprávaných retrospektívne. Respektíve sa tam striedajú kapitoly zo 60. rokov a súčasnosti. Samozrejme súčasná Evie mi prišla rozumnejšia než jej tínedžerské ja, keďže vtedy sa dala veľmi ľahko opantať a ovplyvniť. Vlastne mne prišla priam hlúpa keďže sa dala vtiahnuť do takého Kult prakticky z nudy a aby bola zaujímavá. Myslím, že keď sa k tomuto rozhodnutiu neskôr vracala, nepovažovala ho logický. Rada by som vám povedala, že prečo sa mi dospelá Evie páčila, ale to by bol spoiler. Z iných postáv mi žiadne neutkvela, respektíve ma žiadna iná nezaujala. Avšak hlavná hrdinka Evie bola veľmi podarená a autorke sa nadmieru vydarila. 

Kult hodnotím knihu, ktorá má potenciál zaujal hlavne svojim námetom. Mňa zaujal hlavne ten spoločne s hlavnou hrdinkou. Myslím, že to je román, ktorý nezaujme každého a je to veľmi individuálne. Priznám sa, že som čakala trošku viac. Myslela som si, že to bude mať lepší spád a bude to rozpracované zaujímavejšie. Pozitívne hodnotím námet, z ktorého autorka vychádzala. Určite ho pochopí náročnejší čitateľ, aj keď je to veľmi zvláštna kniha. Možno sa k nej ešte vrátim a lepšie ju pochopím. Momentálne je to je pre mňa veľmi dobrý priemer, ktorý neurazí, ale ani nesklame na plnej čiare. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar

streda, 22. marca 2017

RECENZIA: Rick Riordan - Prastarý meč


Autor: Rick Riordan
Originálny názov: Magnus Chase and the Sword of Summer
Vydavateľstvo: Fragment
Počet strán: 496
Rok vydania: 2016
Séria: Magnus Chase and the gods of Asgard
Hodnotenie na Goodreads: 4.26
Hodnotenie: 4/5

Magnus Chase má len šestnásť rokov, no už je z neho bezdomovec spávajúci na ulici. No za svoj krátky život si prežil viac než hociktorý dospelý. V deň jeho šestnástich narodenín ho nehľadá len jeho strýko, ale aj niečo oveľa horšie. Na svoje narodeniny sa postaví zoči-voči smrti a svoj boj prehrá, no jeho dobrodružstvá nekončia (no veď aký by to bol hrdina). Ocitá sa vo Valhale, kde ho za svoju hrdinskú smrť doviedla valkýra. Zistí, že má opäť šancu žiť, no jeho domov už je inde. Zároveň sa dozvie, že je poloboh a jedine on môže nájsť prastarý Meč leta a ochrániť ho pred zlom. So svojimi novými priateľmi sa preto Magnus vyberá na výpravu. Jeho úlohou je pokúsiť sa oddialiť Ragnarok a ochrániť Meč leta pred silami zla, podarí sa mu to? 


Rick Riordan je pre mňa pomaly legendárny autor. Čítala som od neho už trinásť kníh a táto je tou štrnástou. Keď vo svojich knihách spracoval grécku, rímsku a egyptskú mytológiu, zostala som nadšená. Na Magnusa Chasa som sa veľmi tešila, lebo tá nórska ma baví tiež. Čiže si viete predstaviť ako som sa tešila, keď Rick oznámil, že píše knihu s touto tematikou. Magnus sa ku mne dostal dosť skoro v podobe arcu, ktorý som tak nejako neprečítala, lebo jednoducho nebola chuť alebo čas. Keď však konečne vyšlo slovenské vydanie, nemohla som odolať. A určite som urobila dobre, lebo táto kniha sa mi páčila. Aj keď bola slabšie než Riordanove predchádzajúce. Keďže bola dosť dlhá (čo mne ako knihomoľovi neprekáža), prišla mi trošku rozťahaná. Bolo tam veľa akcie, jednoducho dej sa posúval na rôzne miesta a občas som sa strácala. Možno by neuškodilo to trošku skrátiť, ale každý si musí spraviť vlastný názor. Ja som si knihu užila až na túto nevýhodu.

Magnus bol úžasná postava, výborne rozpracovaná a hlavne veľmi vtipná. A zároveň má meno po jednej z mojich najobľúbenejších postáv vôbec. Jeho príbeh sa veľmi posunul. Z obyčajného smrteľníka sa stal hrdina. Jeho rozprávanie ma veľmi bavilo, už len z toho dôvodu, že príbeh bol písaný z jeho pohľadu. Čiže akoby sa čitateľovi prihováral samotný Magnus, ktorý vtipne a pravdivo rozprával čo sa mu prihodilo. Veľmi sa mi páčilo prostredia Valhaly, kde má čitateľ možnosť spoznať množstvo nových postáv, teda hrdinov či valkýry. Taká Sam bola úžasná postava, ktorá bola inteligentná, odvážna a veľmi zaujímavá. Čitateľ má možnosť spoznať prostredie, z ktorého pochádza, čo je myslím veľmi zaujímavé. Ďalej v knihe stretnete niekoľkých severských bohov, na ktorých sa zaručene pobavíte, lebo Riordan ich spracoval ako vždy výborne.

Magnus Chase a Prastarý meč je výborný úvod do novej série Ricka Riordana. Mne sa táto kniha veľmi páčila, hoci to mohlo byť aj lepšie. Našla som tu niekoľko slabších scén a kniha mi prišla mierne natiahnutá. Ale bavila som sa, lebo Riordan nezaprel svoj typický humor a mnoho scén bolo vyslovene smiešnych. Čo bolo pre mňa prekvapením bolo to, že sa tam objavili aj postavy, ktoré už ako verná čitateľka Riordanových kníh poznám. Tento fakt ma veľmi potešil a bolo to super. Takže ak mám zhrnúť túto knihu, bola naozaj výborná a bavila som sa aj napriek menším nedostatkom. Určite sa teším na pokračovanie, ktoré má názov Magnus Chase and the Hammer of Thor, ktoré  v angličtine nedávno vyšlo a v českom preklade vyjde v júni.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment

pondelok, 6. marca 2017

Mesačná chvastačka - FEBRUÁR 2017

Február bol ťažký mesiac. Začiatok bol fajn, no potom sa mi veľmi nedarilo. Tiež začal nový semester, čiže mi pribudlo opäť veľa povinností spojených so školou. Prečítala som osem kníh, no hneď niekoľko z nich bolo do školy. Pribudlo mi však osem výborných kníh, z ktorých mám naozaj radosť. A rada by som vám ich predstavila. 

Hoci mi pribudlo len niekoľko kníh, mám z nich veľkú radosť. Kúpila som si dva tituly. Prvým z nich je Šarlátové písmeno od Nathaniela Hawthorna, ktorú potrebujem do školy, keďže ju mám prečítať vrámci povinného čítania. Druhou knihou je Romantické násilie od Christian Picciolini, ktorá bola vložená v denníku. Potom tu mám tu mám dve knihy, ktoré som vymenila. Sú to Linie krásy a Exit havana. Popravde tú druhú som vzala len preto, lebo vyzerala, že by sa mohla páčiť kamoške, ale nepáčila. Ako poslednú kategóriu tu mám recenzné výtlačky, ktorých celkový počet hlásim štyri. Z preskoly mi prišla kniha Winter od Marissy Meyer, ktorej sa neviem dočkať. Hneď začiatkom mesiaca mi od nich prišli Mapy od Aleksandry a Daniela Mizielińských.  V Slovart mi ponúkli recenzovať edíciu MM a tak sa ku mne dostali dve knihy. Prvou z nich je Bezbožná ulička od Mariny Stepnovovej, ktorú som včera dočítala a veľmi sa mi páčila. Druhou z nich je novinka Salmana Rushdieho Dva roky, osem mesiacov a dvadsaťosem nocí

To sú moje februárové prírastky, z ktorých mám obrovskú radosť. Čo pribudlo vám? 





pondelok, 27. februára 2017

RECENZIA: Richard Skolek - Moudré z nebe

Autor: Richard Skolek
Názov: Moudré z nebe
Vydavateľstvo: Backstage Books
Počet strán: 98
Rok vydania: 2015
Hodnotenie na Goodreads: 4.00
Hodnotenie: 4/5

Každý z nás bol dieťaťom a každý z nás svoje detstvo prežil inak. Richard Skolek napísal knihu Moudré z nebe ako denníček chlapca určený pre dospelých. Tým chlapcom je práve autorove detské ja, kde rozpráva svoje detské zážitky. Hlavným hrdinom je teda samotný autor, ktorý rozpráva príhody z detstva, no nerobí to len tak obyčajne. Tieto príhody čitateľa veľmi pobavia a sú naozaj humorné. Je to akoby denníček malého chlapca, ktorého akoby štval celý svet, škola, rodičia atď Preto je to písané veľmi jednoducho, žiadna zložitá próza, len milé zápisky obyčajného chlapca.

Pred niečo vyše mesiacom ma oslovil Richard Skolek, či nemám záujem prečítať si a zrecenzovať jeho knižku Moudré z nebe, ktorá nedávno vyšla v druhej verzii spolu s novými ilustráciami. Najprv som chcela odmietnuť, pretože som sa nejako necítila na knihu, o ktorej som ešte nepočula. Keď som si však o nej prečítala niekoľko kladných recenzii a v prvom rade anotáciu, súhlasila som.  A dobre som urobila. Moudré z nebe sa totiž číta jedna radosť. Je to totiž veľmi útla knižka, ktorá na ani nie sto stranách skrýva naozaj úžasné myšlienky malého chlapca, ktoré vás určite nebudú nudiť. Nie je to niečo, čoby som si naozaj potrebovala prečítať, no páčilo sa mi s akou ľahkosťou sa to číta. Bolo veľmi príjemné, oddychové a jednoduché čítanie. Dejovo to je veľmi plytké, ale veľmi zaujímavé a hlavne vtipné. Keďže je to to písané formou denníkových zápiskov, zážitky sa odohrávajú v rozpätí niekoľkých rokov.

Hlavným hrdinom tejto knižky je teda sám autor, teda malý Ríša. Tento hrdina vás naozaj rozosmeje, lebo určite v ňom nájdete svoje detské ja. Sú to vlastne akoby zážitky z detstva či už s rodinou alebo zo školy, čo ma veľmi bavilo. Veľmi sa mi páčila postava jeho strýka Budlibáka, ktorý mal veľmi špecifický pohľad na svet a oproti ostatným "nudným" dospelým, bol jednoducho super. Nie je to stopercentná kniha, ale myslím, že svojich čitateľov si nájde. Ja som sa bavila a myslím, že som ju čítala v správnom čase. Nenáročný čitateľ si ju určite užije, ten náročný môže mať výhrady, ale určite pobaví každého. Za mňa je to kniha, ktorá neurazí a skôr zaujme. Čítanie som si užila a Moudré z nebe vrelo odporúčam. 

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem autorovi. 

sobota, 11. februára 2017

RECENZIA: Aleksandra Mizielińska & Daniel Mizieliński - Mapy

Autori: Aleksandra Mizielińska & Daniel Mizieliński
Originálny názov: Mapy
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 120
Rok vydania: 2016
Hodnotenie na Goodreads: 4.58
Hodnotenie: 10/5

V nádhernej knihe Máp od Daniela a Aleksandry Mizielińských nájdete 46 ilustrovaných máp doplnených zaujímavosťami z daných oblastí. Vďaka tejto knihe sa môžete dozvedieť, ktorým smerom sa plavil Kolumbus alebo že najstarší strom v Poľsku má viac ako 1300 rokov. Ja som túto úžasnú knihu začala registrovať, keď vyšla v susednom Česku. Na Instagrame okolo nej vznikol obrovský boom a jednoducho táto kniha bola láska na prvý pohľad. Keď vyšla v slovenskej verzii, vedela som že ju musím mať a konečne sa tak stalo. Táto kniha je jednoducho veľmi fotogenická a ja sa na ňu neviem vynadívať (a hlavne ju prestať fotiť zo všetkých uhlov).

Pre mňa je výnimočná aj tým, že autori sú Poliaci, keďže ja zbožňujem takmer všetko poľské. Pri mape Poľska som sa okamžite zamerela na moju milovanú Poznań a som rada, že ukazuje na nádhernú renesančnú radnicu. Tiež sa mi páčilo to, že autori vytvorili mapu Slovenska (ktorá mi mimochodom ukazuje priamo pred dom) a pridali informácie o našej krásnej krajine, z ktorých som niektoré vôbec nepoznala. Táto kniha vás tiež vezme na výlet na miesta, kam ste sa ešte nemali možnosť pozrieť a zároveň vás informujúce základnými faktami, ale i informáciami, ktoré ste nečakali. Mňa táto kniha dostala na kolená, jednoducho som sa zamilovala a už ju nepustím z rúk. Je to kniha primárne určená deťom, no myslím, že dospelí ju ocenia rovnako. Mapy sú nádherne graficky spracované a potešia nejedného knihomoľa, takže ich naozaj vrelo odporúčam. Ak som vás ešte nestihla presvedčiť, možno to urobia nasledovné fotografie.





Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem preskoly.sk

nedeľa, 5. februára 2017

RECENZIA: Alexandra Bracken - Cestovateľ

Autor: Alexandra Bracken
Originálny názov: Passenger
Vydavateľstvo: Motýľ
Počet strán: 440
Rok vydania: 2016
Séria: Cestovateľ
Hodnotenie na Goodreads: 3.88
Hodnotenie: 1/5


Etta Spencerová je husľová virtuózka, ktorá sa akoby mávnutím prútika ocitá v úplne inej dobe, na inom mieste a akoby aj inom svete. Jej newyorský domov vystrieda miesto, ktoré je vzdialené nielen storočiami, ale aj kilometrami. Zisťuje, že sa stalo niečo nemožné - cestovala v čase. Etta sa ocitá v úplne inom svete, dozvedá sa, že patrí do rodiny, ktorá má jedinečný dar. Môžu cestovať časom. Miesto, na ktorom sa ocitá je loď uprostred oceánu. Kapitánom tejto lode je Nicholas Carter, ktorému sa zrazu skomplikuje celý svet. Zrazu ho prenasleduje minulosť, pred ktorou sa snažil ujsť. Rodina Irondwoodovcov v tom čase pátra po tajomnom predmete, ktoré môže priniesť jedine Etta. Tá sa spolu s Nicholasom vydávajú na nebezpečnú misiu, ktorá môže navždy zmeniť svet, aký poznáme.

Cestovanie v čase je jedna z tém, ktorá je v súčasnej young adult literatúre veľmi využívaná. Napríklad série nemeckej autorky Kerstin Gier Drahokamy či kultová Cudzinka od Diany Gabaldon. Zároveň mnohé seriály ako Legends of Tomorrow alebo geniálny Doctor Who. Alexandra Bracken vymyslela zaujímavý román plný zvratov, kde použila tému cestovania v čase. Bohužiaľ pre mňa to bolo dosť nudné čítanie, mala som obrovský problém sa začínať. Ešte prvé kapitoly boli v poriadku, ale následne neprišlo nič, čo by som nečakala alebo ma bavilo. Dej bol veľmi mätúci, jednoducho akoby autorka nevedela, kam cieli. Mne to prišlo veľmi nudné a myslím, že čitateľ nečaká takýto príbeh. Cestovateľ je pre mňa jedným veľkým sklamaním, pretože táto kniha mi nič nepriniesla a jej dej takmer vôbec nezaujal. 

Postavy tejto knihy mi prišli dosť slabé, hoci autorka ich dostatočne opísala. Vadilo mi, že som sa k žiadnej nepriľnula. Etta ma v anotácii veľmi zaujala, to že je husľová virtuózka, ktorá má schopnosti cestovať v čase, no jednoducho úžasná nápad. No v samotnej knihe, jednoducho nuda. Jej postava ma nebavila, prekážala mi a považujem ju za priemernú hrdinku. Bolo mi jej trochu ľúto, keď strácala blízkych alebo tak, ale inak nič zvláštne som na nej nenašla. Nicholas ma trochu zaujal tým, že túžil po vlastne lodi a tým, že sa plavil po oceánoch mal určitý druh slobody, čo bolo celkom plus. No nič viac ma nezaujalo, ani jeho schopnosti, ani vlastnosti. Niekedy mi prišlo akoby sa sťažoval na život, čo veľmi u chlapa nechápem. Z iných postáv, bol celkom zaujímavý starý Ironwood, ale nič viac. Čo iné ma na tejto knihe zaujalo bolo to, že autorka čitateľa berie na rôzne zaujímavé miesta ako Damask, Paríž a podobne. To príbeh naozaj osviežilo a pridalo mu hodnotu. 

Ak môžem povedať niečo skladné o Cestovateľovi, povedala by som, že na svoje si prídu tí, ktorí majú radi akciu. Tej tam je našťastie dostatok, čiže scény sú naozaj dynamické a čitateľ si ich určite užije. Opisy boli nápadité a opisovali svet a postavy, čiže čitateľovi prinesú všetky podstatné informácie. Bohužiaľ občas aj tie nepodstatné. Mňa to veľmi neoslovilo, nenašla som si cestu k žiadnej z postáv, čo ma dosť mrzí, pretože som v túto knihu vkladala dosť veľa. Dúfala som, že to bude parádna jazda, ktorú ani neviem ako prečítam, no bohužiaľ nestalo sa. Knihu by som odporučila nenáročným čitateľom, ktorým možno nevadí jednoduchosť príbehu. Začiatkom mája v slovenskom preklade vychádza druhý diel tejto dilógie s názvom Fayfarer, teda Pútnik. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ